Záťaž skladáme zo štyroch ukazovateľov indexu (nezamestnanosť, hmotná núdza, výskyt dlhových problémov, ponuka práce). Ako presne a prečo práve z týchto, rozoberáme v boxe nižšie a v metodike. Diel vydávajú Obce v datech, člen skupiny AQE, poradenskej firmy pracujúcej aj pre samosprávy. Vzniká bez externého zadávateľa.
Chudoba a kvalita života
−0,64
vysvetlí zhruba dve pätiny rozdielov medzi okresmi
Miesto v škôlke
37 % vs 0 %
odmietnutých žiadostí: Senec proti Medzilaborciam
Najväčšia záťaž
Revúca
kvalita života 71. zo 71
Okresov, čo sa vymykajú
0
žiadny sa neodchyľuje viac, než dá náhoda
Čo je „záťaž" a čo znamenajú čísla
Socioekonomická záťaž je jedno číslo zložené zo štyroch vecí, ktoré merajú, ako ťažko sa v okrese vychádza s peniazmi. Vyššia hodnota znamená väčšiu záťaž. Nie je to príjem domácnosti ani miera chudoby podľa Eurostatu. Je to priemer štandardizovaných skóre (z-skóre) štyroch ukazovateľov. Poradie okresov z neho až robíme.
Súvislosť je číslo medzi −1 a +1. Orientačne, okolo 0,1 je prakticky nič, okolo 0,3 slabá, okolo 0,5 zreteľná a nad 0,7 silná. Znamienko hovorí len o smere.
Pätina znamená, že sme okresy rozdelili na päť rovnakých skupín. Rozdelili sme ich do piatich rovnako veľkých skupín podľa záťaže, takže v každej je zhruba štrnásť okresov.
Mapa záťaže po okresoch
Okresy podľa socioekonomickej záťaže, farba zodpovedá poradiu medzi 71 okresmi. Červená je najväčšia záťaž, zelená najmenšia.
Prečo v tomto diele nepočítame s rómskymi komunitami
Pri mape, na ktorej svietia Revúca, Rimavská Sobota a Kežmarok, čitateľa napadne otázka po zložení obyvateľstva. Nevyhýbame sa jej, ale nepočítame ju. Prvý dôvod povieme rovno. Bojíme sa, že by sa to použilo zle. Ostatné tri sú vecné a je poctivé ich uviesť, lebo dáta by sme mali. Atlas rómskych komunít odhady po obciach publikuje a agregovať sa na okresy dajú.
- Korelácia na úrovni okresu nepovie nič o ľuďoch ani o príčinách. Dala by sa čítať ako príčina chudoby aj ako jej dôsledok a naše dáta medzi tými dvoma výkladmi nerozhodnú. Číslo by sa dalo použiť ako dôkaz čohokoľvek a nepribudlo by k nemu žiadne poznanie.
- Zdroj je odhad, nie evidencia. Atlas stojí na expertnom odhade obecných úradov a od sčítania sa rádovo líši. Išlo by teda o koreláciu indexu s odhadom, kde by neistota prevýšila zistenie.
- Naše vlastné čísla hovoria proti jednopríčinovému výkladu. Okresy s podobnou záťažou dopadajú v kvalite života o desiatky miest rôzne, Prešovský kraj si stojí lepšie, než by mal, a Bardejov je 19. najzaťaženejší a pritom 26. v indexe bez záťažových zložiek. Jednoduchý príbeh „chudoba na východe rovná sa jedna príčina" tieto dáta nepodporujú.
- Index navyše meria tam, kde vylúčené lokality nie sú. Nezamestnanosť a dlhové problémy počítame v okresnom meste, ovzdušie tri kilometre od jeho centra, škôlky z podaných žiadostí. Korelovať taký index s odhadom podielu marginalizovaných komunít by znamenalo korelovať odhad s ukazovateľom, ktorý tú populáciu systematicky míňa.
Chudoba vysvetlí dve pätiny, nie všetko
Vodorovne záťaž, zvisle poradie v indexe kvality života bez záťažových zložiek, teda proti tomu, čo sa naozaj porovnáva. Keby chudoba rozhodovala o všetkom, body by ležali na priamke. Zelené okresy sú na tom lepšie, než by mali, červené horšie.
Súvislosť je zreteľná, ale ďaleko od úplnej. Po vylúčení piatich spoločných zložiek vychádza −0,64, čo znamená, že záťaž súvisí zhruba s dvomi pätinami rozdielov v poradí. Zvyšok je niečo iné. Keby sme počítali proti celému indexu, vyšlo by −0,81, lenže to by bol kruh, lebo tých päť ukazovateľov je jeho súčasťou.
Mrak bodov je široký a to je podstatné. Čadca je 38. najzaťaženejšia zo 71, teda tesne pod mediánom, v ľahšej polovici. A v indexe bez záťažových zložiek je na 70. mieste. Bardejov je 19. najzaťaženejší, teda chudobnejší, a v indexe bez záťažových zložiek stojí lepšie (26.). Že takéto dvojice existujú, je vidieť. Že by boli výnimkami, sa z dát nedá povedať, ako ukazujeme nižšie. A platí to najmä pre stred rebríčka. Keď záťaž prepočítame s okresnou nezamestnanosťou namiesto mestskej, hlavné číslo sa nezmení, ale poradie okresov uprostred áno. Krajné hodnoty sú stabilné, stred pláva.
Čo chudobným okresom chýba a čo im naopak vychádza
Zoradili sme zvyšných 24 ukazovateľov indexu podľa toho, ako súvisia so záťažou. Hore to, čo chudobným okresom chýba najviac, dole to, čo im vychádza lepšie.
Chýba spolu s peniazmi
- dostupnosť nemocnice−0,70
- kvalita základných škôl−0,70
- stredná dĺžka života−0,68
- dostupnosť gastronómie−0,65
- dostupnosť bankomatov−0,64
- dostupnosť kultúry−0,62
- dostupnosť železnice−0,50
- kvalita stredných škôl−0,48
- dopravná dostupnosť−0,48
Je to zoznam infraštruktúry. Nemocnica, škola, bankomat, vlak, kultúra. Chudobný okres nie je len okres s nižšími príjmami, je to okres, v ktorom je menej vecí.
Z 24 ukazovateľov vychádza so záťažou lepšie štvoro
- objasnenosť trestných činov (za policajný okres)+0,64
- miesto v škôlke pre každého, kto požiada (len z podaných žiadostí)+0,56
- nízka priemyselná záťaž (nestojí tam fabrika)+0,54
- blízkosť chránenej prírody (hory na dosah)+0,25
Najsilnejšie z nich je objasnenosť trestných činov: čím je okres zaťaženejší, tým väčšiu časť skutkov polícia objasní. Meria sa za policajný okres, nie za mesto, a skôr než o bezpečnosti hovorí o tom, aké skutky sa kde stávajú. Vo veľkých mestách je viac ťažko objasniteľnej majetkovej kriminality. Ďalšie tri položky sú veci, ktoré tam nikto nepostavil: menej priemyslu, voľné miesta v škôlkach a chránená príroda na dosah. Štvrtá súvislosť je už podľa našej vlastnej legendy slabá (+0,25). Pri škôlkach ide o mieru nevyhovených žiadostí, teda počíta sa len z tých, ktoré niekto podal. Kde rodiny o miesto nežiadajú, vyzerá stav dobre, aj keď nie je, a platí to najmä pre vylúčené lokality. Aj s touto výhradou platí, že v Medzilaborciach, Stropkove a Banskej Štiavnici neodmietli ani jednu žiadosť, v Revúcej dve percentá, kým v Senci odmietli 37 a v Bratislave 33 percent. Nedostatok miest v škôlkach je problém bohatého západu, nie chudobného východu.
Stojí za pozornosť aj to, čo so záťažou nesúvisí takmer vôbec, teda volebná účasť, rýchlosť internetu, obmedzenie hazardu. Rýchlosť internetu je dnes na Slovensku nezávislá od toho, ako je okres bohatý, jeden z mála vyrovnaných výsledkov v celom indexe.
Hľadali sme okresy, ktoré sa vymykajú. Nenašli sme ani jeden
Toto je zistenie, ktoré sme čakať nemali, a zmenilo celú kapitolu.
Pôvodne tu mal byť zoznam desiatich okresov, ktorým sa darí výrazne lepšie alebo horšie, než by podľa chudoby malo, a ku každému vysvetlenie. Kým sme ho písali, položili sme si otázku, ktorú si bolo treba položiť skôr. Sú tie odchýlky väčšie, než aké by vznikli samým rozptylom?
Najväčšia odchýlka v súbore
2,21×
násobok bežného rozptylu odchýlok
Čo dá čistý šum
2,52×
typické maximum pri 71 okresoch
Pravdepodobnosť náhody
87 %
že šum dá aspoň takú odchýlku
Simulovali sme 20-tisíckrát súbor 71 okresov, ktorý má rovnako silnú súvislosť ako ten náš, ale žiadnu skutočnú výnimku. Najväčšia odchýlka v ňom býva 2,52-násobok bežnej odchýlky. V našich dátach je 2,21-násobok, teda menšia. Ani jeden okres sa nevymyká viac, než by sa vymykal aj bez akéhokoľvek príbehu.
Znamená to, že zoznam „výnimočných okresov" by bol vymyslený. Zoradili by sme náhodné odchýlky a k desiatim krajným dopísali vysvetlenia, ktoré by na seba sedeli, lebo vysvetlenie sa nájde vždy. Rozptyl okolo priamky je pritom skutočný a veľký, tri pätiny rozdielov chudoba nevysvetlí. Len nie je nakopený v niekoľkých menovateľných okresoch. Medzi krajmi sa však líši. Prešovskému priamka typicky krivdí (+16 priečok), Košickému praje (−13). Práve o tom je krajská kapitola nižšie.
Priznávame slabinu tohto testu. Aby okres prešiel ako výnimka, musel by ležať od priamky asi 49 priečok. Uprostred rebríčka je taká vzdialenosť matematicky nedosiahnuteľná, lebo okres so stredným poradím záťaže sa nemá kam odchýliť. Nezistili sme teda, že výnimky neexistujú. Zistili sme, že týmito dátami sa nedajú odlíšiť, a to je slabšie tvrdenie.
Tri okresy, tri rôzne druhy chudoby
1Revúca, kde sedí všetko
Revúca má najvyššiu socioekonomickú záťaž zo všetkých 71 okresov a zároveň je posledná v kvalite života. Obe mapy ju kladú na úplné dno. Rovnaké zrkadlo má na opačnom konci už len Bratislava. A ani to nestačí. Aj oproti tomu, čo predpisuje najvyššia chudoba, je ešte o dvanásť a pol priečky nižšie. Nie je to tým, že by sa u nej dalo niečo zvláštne vysvetliť. Je to tým, že sa tam zišlo všetko naraz. Nedá sa povedať, že by ju dole držala nezamestnanosť alebo chýbajúca nemocnica. Drží ju všetko naraz, a preto sa nedá ukázať na jednu vec, ktorá by sa dala opraviť. Piaty diel série ju našiel ako najhoršie hodnotenú jednotku spoločnej česko-slovenskej mapy, druhý diel ukázal, že eurofondov dostala nadpriemer, a tento hovorí, že ju nedrží dole jedna vec, ale všetky naraz.
Stojí za zmienku, čo Revúca kedysi bola. V roku 1862 tu otvorili prvé slovenské gymnázium, o dvanásť rokov ho uhorské úrady zavreli. Dnes je to okres, ktorý je posledný v rebríčku kvality života a prvý v záťaži.
Vedľa nej ležia Rimavská Sobota a Rožňava, ktoré sú 4. a 6. najzaťaženejšia a v kvalite života 70. a 68.. Presnejšie povedané, Gemeru sa darí ešte o niečo horšie, než by mu aj tá najvyššia chudoba predpisovala. Všetky tri okresy sú pod priamkou o 12 až 13 priečok, čo je zhruba tri štvrtiny odchýlky. Nie je to teda miesto, kde by sa obe mapy prekrývali. Je to miesto, kde k chudobe pribúda ešte niečo navyše.
2Čadca, kde peniaze nie sú ten problém
Čadca je 38. najzaťaženejšia zo 71, teda tesne pod mediánom záťaže, v ľahšej polovici. V indexe bez záťažových zložiek je pritom na 70. mieste, teda druhá najhoršia v krajine (v publikovanom rebríčku, ktorý chudobu obsahuje, 69.). Je to najväčšia odchýlka v súbore, hoci ako sme ukázali vyššie, ani ona neprekračuje to, čo dá samotný rozptyl.
Ponúka sa vysvetlenie geografiou. Kysuce sú úzka dolina, kde je málo miesta na čokoľvek a kde sa v inverzii drží vzduch. Druhý diel série ukázal, že Čadca má jednu z najvyšších súm eurofondov na obyvateľa v krajine, lebo cez okres vedie D3. Tie peniaze však nerozdeľovala samospráva, sú to štátne diaľničné stavby, ktoré sa len účtujú na katastri okresu. A D3 nie je hotová, chýba úsek Brodno až Kysucké Nové Mesto, takže z Čadce sa po nej do Žiliny ešte nedá. Vyvodzovať z jedného okresu, že diaľnice nepomáhajú, by sme si nedovolili. Vieme len to, že materiálna chudoba Čadcu nevysvetľuje.
3Bardejov, ktorému pomáha to, čo nikto nepostavil
Bardejov je opačný prípad. Je 19. najzaťaženejší zo 71, teda materiálne je na tom zle. V indexe bez záťažových zložiek je však na 26. mieste, teda zhruba o dvadsať miest vyššie, než by mu záťaž predpisovala. V publikovanom rebríčku, ktorý chudobu obsahuje, je 43.
Čakali sme, že za tým bude vybavenosť, a dáta hovoria opak. Bardejov je v dostupnosti služieb jeden z najhorších okresov v krajine: 60. v dostupnosti nemocnice, 70. v obchodoch a 67. v bankomatoch. Nahor ho ťahá niečo úplne iné, totiž najnižšia priemyselná záťaž v celej krajine, 20. miesto v strednej dĺžke života a 5. v objasnenosti trestných činov.
Je to teda ten istý mechanizmus ako v zozname vecí, ktoré chudobným okresom „vychádzajú lepšie". Bardejov nie je chudobný a pritom kompletný. Je chudobný, nekompletný a pokojný. Pôvodne sme na tomto mieste mali napísané, že dostupnosť služieb sa dá budovať aj tam, kde na ňu nie sú peniaze. Znelo to dobre a vlastné dáta to nepotvrdzujú.
Osem krajov, dva rozdielne druhy problému
Posledný stĺpec hovorí, o koľko miest si mediánový okres kraja stojí v kvalite života lepšie alebo horšie, než by podľa svojej záťaže mal.
| Kraj | Okresov | Medián záťaže | Medián kvality života | Rozdiel oproti očakávaniu |
|---|---|---|---|---|
| Prešovský | 13 | +0,60 | 49. | +16 |
| Košický | 7 | +0,57 | 59. | −13 |
| Banskobystrický | 13 | +0,31 | 50. | −3 |
| Nitriansky | 7 | −0,20 | 32. | −3 |
| Žilinský | 11 | −0,25 | 35. | +4 |
| Trenčiansky | 9 | −0,64 | 22. | −10 |
| Trnavský | 7 | −0,71 | 15. | +3 |
| Bratislavský | 4 | −1,05 | 2.–3. | +13 |
Prešovský kraj má najvyššiu záťaž a napriek tomu si stojí lepšie, než by mal. Je najchudobnejší v celej tabuľke, ale jeho okresy sú v kvalite života typicky o šestnásť miest vyššie, než kam by ich záťaž posadila. Za tým stojí to, čo chudoba nemeria, teda mladé obyvateľstvo, hory na dosah a sieť menších miest, ktoré si navzájom slúžia.
Trenčiansky kraj je opak. Má tretiu najnižšiu záťaž, teda patrí k najbohatším, a predsa sú jeho okresy v kvalite života typicky o desať miest nižšie, než by mali. Sú to okresy s priemyslom, starým obyvateľstvom a úbytkom ľudí, teda presne to, čo tretí diel série popísal ako vyľudňovanie stredu rebríčka. Peniaze tam nie sú hlavný problém.
Čo by sa stalo, keby sme chudobu zložili inak
Výber ukazovateľov je naše rozhodnutie, nie danosť. Preto sme skúsili aj iné.
| Z čoho záťaž skladáme | Súvislosť so zvyškom indexu |
|---|---|
| štyri zložky (publikované) | −0,64 |
| s dostupnosťou bývania (päť) | −0,54 |
| len hmotná núdza a dlžníci | −0,54 |
| len nezamestnanosť | −0,54 |
Všetky varianty porovnávame proti tej istej základni, teda indexu bez všetkých piatich záťažových ukazovateľov. Keby sme zo základne vylučovali len zložky danej varianty, zostala by v nej časť záťaže a vznikol by presne ten kruh, ktorému sa diel vyhýba. Prvá verzia tejto tabuľky to robila zle a vychádzalo z nej, že samotná nezamestnanosť je silnejší ukazovateľ než celá naša konštrukcia. Nie je. Po oprave vychádza −0,54 proti −0,64.
Preto v záťaži nemáme dostupnosť bývania, hoci sme s ňou začínali. Lacné bývanie je v chudobných okresoch práve preto, že tam nikto nechce bývať, takže ako ukazovateľ chudoby ťahá opačným smerom než zvyšné štyri. Vidno to na dvoch číslach. Vnútorná konzistencia škály, čo je iná veličina než súvislosť vyššie, klesne z 0,73 na 0,26, čo je rozdiel medzi použiteľnou a nepoužiteľnou škálou, a súvislosť so zvyškom indexu spadne z −0,64 na −0,54.
Najlepšie to vidno na Pezinku. Ten má v dostupnosti bývania najhoršie skóre v krajine, takže v pôvodnej päťzložkovej záťaži mu vychádzalo 34. miesto, kým zvyšné tri okresy Bratislavského kraja mali 61., 69. a 71. Pezinok nie je chudobný, len sa v ňom draho býva.
| Iné spôsoby, ako záťaž zložiť a s čím ju porovnať | Súvislosť |
|---|---|
| prostý priemer prepočítaných hodnôt (publikované) | −0,64 |
| priemer poradí | −0,64 |
| vážené váhami samotného indexu | −0,61 |
| aj bez kvality základných a stredných škôl | −0,60 |
| aj bez strednej dĺžky života | −0,31 |
Na spôsobe váženia výsledok nestojí, všetky tri dávajú medzi −0,61 a −0,64. Citlivejší je na to, čo necháme v porovnávanej základni. Kvalita škôl je totiž sama sčasti dôsledkom chudoby, lebo výsledky testov odrážajú zázemie žiakov. Keď obidva školské ukazovatele odčítame, klesne súvislosť na −0,60. Keď odčítame aj strednú dĺžku života, ktorá má v indexe najväčšiu váhu a je klasickým dôsledkom chudoby, spadne až na −0,31. Poctivé rozpätie je teda široké, od desatiny po dve pätiny podľa toho, ako prísne základňu očistíme.
Pri 71 okresoch má hlavné číslo interval spoľahlivosti zhruba od −0,76 po −0,48. Okresy však nie sú nezávislé pozorovania, susedia zdieľajú trh práce aj dopravu, a keď to zohľadníme, interval sa rozšíri asi na −0,81 až −0,36, teda účinne pracujeme s 30 okresmi, nie so 71. Dobrá správa je, že samotné odchýlky od priamky sa nekopia v jednotlivých okresoch. Rozdiel medzi krajmi však existuje a vidno ho v krajskej tabuľke.
Všetkých 71 okresov
Kliknutím na hlavičku stĺpca sa tabuľka preusporiada.
| Okres | Kraj | Poradie záťaže ▾ | Kvalita života | To isté bez záťaže | Rozdiel oproti očakávaniu |
|---|---|---|---|---|---|
| Revúca | Banskobystrický | 1. | 71. | 71. | −13 |
| Medzilaborce | Prešovský | 2. | 51. | 37. | +21 |
| Vranov nad Topľou | Prešovský | 3. | 56. | 41. | +16 |
| Rimavská Sobota | Banskobystrický | 4. | 70. | 69. | −13 |
| Sobrance | Košický | 5. | 45. | 28. | +28 |
| Rožňava | Košický | 6. | 68. | 67. | −12 |
| Poltár | Banskobystrický | 7. | 48. | 47. | +8 |
| Kežmarok | Prešovský | 8. | 65. | 59. | −5 |
| Levoča | Prešovský | 9. | 54. | 46. | +7 |
| Stropkov | Prešovský | 10. | 41. | 27. | +26 |
| Žarnovica | Banskobystrický | 11. | 46. | 45. | +7 |
| Brezno | Banskobystrický | 12. | 63. | 58. | −7 |
| Gelnica | Košický | 13. | 66. | 68. | −17 |
| Sabinov | Prešovský | 14. | 49. | 32. | +18 |
| Stará Ľubovňa | Prešovský | 15. | 67. | 64. | −15 |
| Spišská Nová Ves | Košický | 16. | 59. | 51. | −2 |
| Trebišov | Košický | 17. | 64. | 66. | −18 |
| Snina | Prešovský | 18. | 58. | 57. | −10 |
| Bardejov | Prešovský | 19. | 43. | 26. | +21 |
| Svidník | Prešovský | 20. | 25. | 18. | +28 |
| Banská Štiavnica | Banskobystrický | 21. | 50. | 34. | +12 |
| Lučenec | Banskobystrický | 22. | 52. | 56. | −11 |
| Veľký Krtíš | Banskobystrický | 23. | 60. | 61. | −17 |
| Detva | Banskobystrický | 24. | 37. | 42. | +2 |
| Šaľa | Nitriansky | 25. | 32. | 43. | 0 |
| Partizánske | Trenčiansky | 26. | 47. | 52. | −10 |
| Levice | Nitriansky | 27. | 40. | 54. | −12 |
| Žiar nad Hronom | Banskobystrický | 28. | 31. | 44. | −3 |
| Michalovce | Košický | 29. | 53. | 55. | −15 |
| Bánovce nad Bebravou | Trenčiansky | 30. | 28. | 39. | +1 |
| Poprad | Prešovský | 31. | 30. | 21. | +18 |
| Ružomberok | Žilinský | 32. | 36. | 31. | +8 |
| Krupina | Banskobystrický | 33. | 57. | 62. | −24 |
| Tvrdošín | Žilinský | 34. | 33. | 25. | +12 |
| Komárno | Nitriansky | 35. | 62. | 65. | −28 |
| Humenné | Prešovský | 36. | 29. | 30. | +6 |
| Prievidza | Trenčiansky | 37. | 61. | 63. | −28 |
| Čadca | Žilinský | 38. | 69. | 70. | −35 |
| Námestovo | Žilinský | 39. | 12. | 7. | +27 |
| Senica | Trnavský | 40. | 38. | 48. | −15 |
| Kysucké Nové Mesto | Žilinský | 41. | 44. | 53. | −20 |
| Topoľčany | Nitriansky | 42. | 27. | 29. | +3 |
| Bytča | Žilinský | 43. | 20. | 17. | +15 |
| Dunajská Streda | Trnavský | 44. | 15. | 14. | +17 |
| Nové Zámky | Nitriansky | 45. | 55. | 60. | −30 |
| Turčianske Teplice | Žilinský | 46. | 42. | 49. | −19 |
| Zlaté Moravce | Nitriansky | 47. | 7. | 6. | +23 |
| Martin | Žilinský | 48. | 24. | 24. | +4 |
| Zvolen | Banskobystrický | 49. | 17. | 12. | +16 |
| Liptovský Mikuláš | Žilinský | 50. | 39. | 33. | −6 |
| Prešov | Prešovský | 51. | 23. | 20. | +6 |
| Dolný Kubín | Žilinský | 52. | 35. | 38. | −12 |
| Skalica | Trnavský | 53. | 19. | 23. | +2 |
| Nové Mesto nad Váhom | Trenčiansky | 54. | 16. | 22. | +3 |
| Myjava | Trenčiansky | 55. | 26. | 50. | −26 |
| Pezinok | Bratislavský | 56. | 4. | 3. | +20 |
| Košice | Košický | 57. | 34. | 36. | −13 |
| Galanta | Trnavský | 58. | 8. | 9. | +13 |
| Žilina | Žilinský | 59. | 13. | 11. | +10 |
| Trenčín | Trenčiansky | 60. | 9. | 8. | +13 |
| Banská Bystrica | Banskobystrický | 61. | 14. | 10. | +10 |
| Hlohovec | Trnavský | 62. | 10. | 16. | +3 |
| Púchov | Trenčiansky | 63. | 22. | 35. | −16 |
| Trnava | Trnavský | 64. | 5. | 5. | +13 |
| Považská Bystrica | Trenčiansky | 65. | 21. | 40. | −23 |
| Piešťany | Trnavský | 66. | 18. | 15. | +2 |
| Senec | Bratislavský | 67. | 2. | 2. | +14 |
| Nitra | Nitriansky | 68. | 11. | 19. | −3 |
| Ilava | Trenčiansky | 69. | 6. | 13. | +2 |
| Malacky | Bratislavský | 70. | 3. | 4. | +10 |
| Bratislava | Bratislavský | 71. | 1. | 1. | +13 |
Posledný stĺpec hovorí, o koľko miest si okres stojí lepšie (kladné) alebo horšie (záporné), než by podľa svojej záťaže mal. Počíta sa proti predposlednému stĺpcu, teda proti poradiu v indexe bez záťažových zložiek, nie proti publikovanému poradiu. Tie dva sa líšia až o dvadsať miest.
Ako sme to počítali
- Záťaž je priemer štyroch prepočítaných ukazovateľov. Každý z nich sme previedli na spoločnú škálu (odchýlka od priemeru okresov) a spriemerovali, takže všetky štyri majú rovnakú váhu. Sú to nezamestnanosť, hmotná núdza, výskyt dlhových problémov, ponuka práce.
- Nie je to miera chudoby. Nemeriame príjmy domácností ani riziko chudoby podľa Eurostatu, lebo tie po okresoch nie sú. Meriame poradie okresov podľa štyroch zástupných ukazovateľov, ktoré máme.
- Kruh priznávame a obchádzame. Tých päť ukazovateľov tvorí štvrtinu váhy indexu kvality života. Hlavné číslo preto počítame proti indexu bez nich a kruhovú verziu uvádzame vedľa, aby bolo vidieť, o koľko sa líšia.
- „Rozdiel oproti očakávaniu" počítame z priamky. Preložíme mrakom bodov priamku a meriame, o koľko miest je okres nad ňou alebo pod ňou. Nie je to hodnotenie samosprávy, je to popis odchýlky.
- Počítame Spearmanovu koreláciu, teda na poradiach. Je odolnejšia voči extrémom než bežná korelácia a nevyžaduje, aby vzťah bol priamkový.
- Rezíduum je stlačené na okrajoch rebríčka. Okres, ktorý je prvý v záťaži a posledný v kvalite života, sa nemá kam odchýliť. Najväčšie odchýlky preto môžu vznikať len uprostred a je to čiastočne mechanika, nie zistenie.
- Záťaž mieša dve územné jednotky. Hmotná núdza a ponuka práce sú za celý okres, nezamestnanosť a dlhové problémy za samotné okresné mesto. Pre rozdrobené okresy to znamená, že ich chudobu podhodnocujeme. V meste Kežmarok je nezamestnanosť necelých päť percent, v celom okrese takmer desať. Skúšali sme prepočítať záťaž s okresnou nezamestnanosťou a hlavné číslo sa nemení, poradie okresov v strede rebríčka áno.
Námietky, ktoré čakáme, a odpovede
Tie, ktoré považujeme za najsilnejšie.
„Meriate index indexom. To je kruh."
Bola by to pravda, keby sme záťaž porovnávali s celým indexom, a preto to nerobíme. Tých päť ukazovateľov tvorí štvrtinu jeho váhy, takže ich zo zvyšku vypúšťame. Rozdiel je vidieť: kruhovo −0,81, poctivo −0,64. Publikujeme to nižšie číslo.
„Menej priemyslu v chudobnom okrese je predsa dobrá správa."
Pre toho, kto tam býva, áno, a index mu za to body dáva. Zavádzajúce by bolo len čítať to ako výkon samosprávy. Nízka priemyselná záťaž na juhu stredného Slovenska nie je výsledok ekologickej politiky, ale toho, že tam priemysel nie je. Dodajme, že samotná čistota ovzdušia so záťažou nesúvisí takmer vôbec, lebo v dolinách kúri tuhým palivom aj chudobný okres. Nehovoríme teda, že chudobné okresy majú čistý vzduch, ale že v nich nestojí fabrika.
„Štyri ukazovatele nie sú chudoba."
Súhlasíme a preto to v metodike píšeme rovno. Príjmy domácností ani miera rizika chudoby po okresoch na Slovensku nie sú, takže pracujeme so zástupnými ukazovateľmi. Hmotná núdza je z nich najbližšie k materiálnej chudobe, nezamestnanosť a ponuka práce k jej príčine. Štvrtý, výskyt dlhových problémov, stojí z 80 percent na podiele živnostníkov v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne, takže meria krehkosť samozamestnávania, nie zadlženosť domácností. Necháme ho v škále, ale netvárime sa, že je to ukazovateľ chudoby.
„Rezíduum je hodnotenie starostov."
Nie je. Väčšinu toho, čo rezíduum zachytáva, samospráva neovplyvní, teda polohu, diaľnicu, nemocnicu či to, kde stojí fabrika. Je to popis toho, kde sa obe mapy rozchádzajú, nie tabuľka zásluh.
Ako čítať dáta (limity dielu)
- Záťaž je relatívna, nie absolútna. Hovorí, ako je okres na tom oproti ostatným okresom Slovenska, nie koľko ľudí v ňom je chudobných.
- Hmotná núdza je počet poberateľov, nie počet chudobných. Nárok vzniká až po teste príjmu aj majetku a po tom, čo si domácnosť o dávku požiada. Kde funguje terénna sociálna práca, je poberateľov viac, takže vyššie číslo môže znamenať aj lepší dosah pomoci, nie väčšiu chudobu.
- Nezamestnanosť sú evidovaní uchádzači, nie miera podľa zisťovania práce. Kto odišiel pracovať do zahraničia a neodhlásil sa, v evidencii nie je, takže v okresoch s vysokou odchádzkou záťaž skôr podhodnocujeme.
- Súvislosť nie je príčina. Že v chudobných okresoch chýba nemocnica, neznamená, že chýba preto, že sú chudobné, ani naopak.
- Rezíduum je citlivé na to, ako sa mapa zloží. Pri inom výbere zložiek záťaže by sa poradie okresov uprostred menilo. Krajné hodnoty sú stabilnejšie než stred.