Zdroj: ŠÚ SR DATAcube: np3110rr (mzdy), om7011rr (stav obyvateľstva a ročné toky – narodení, zomretí, migračné saldo), pr5001rr (UoZ), om7009rr (vek). Roky 2009 až 2024, 71 okresných miest v rámci IKŽ (Bratislava = okresy BA I–V, Košice = KE I–IV a Košice-okolie). Mzda je pracovisková, teda podľa sídla zamestnávateľa, nie bydliska zamestnanca. Diel vydávajú Obce v datech, člen skupiny AQE, poradenskej firmy pracujúcej aj pre samosprávy. Vzniká bez externého zadávateľa. Dáta sú verejné a postup výpočtu popisujeme, aby sa dal posúdiť.
Mzdové rozdiely
−27,3 %
zmena rozostupu miest 2009–2024
Miest, kde ubudlo ľudí
53 zo 71
zmena počtu obyvateľov 2009–2024
Bez práce
116 → 52 ‰
menej všade, ale rozdiely +35 %
Index starnutia
82 → 125
seniori na sto detí, priemer miest
Tri veci, ktoré treba vedieť dopredu
Nožnice znamenajú, že sa mestá od seba vzďaľujú. Dá sa to merať dvoma spôsobmi, ktoré si často protirečia, a v kapitole o mzdách to rozoberáme podrobne. My ukazujeme oba.
Súvislosť je číslo medzi −1 a +1 a hovorí, nakoľko spolu dve veci chodia. Orientačne, okolo 0,1 je prakticky nič, okolo 0,3 slabá súvislosť, okolo 0,5 zreteľná a nad 0,7 silná.
Index starnutia je počet ľudí nad 65 rokov na sto detí do 14 rokov. Hodnota 100 znamená rovnako seniorov ako detí. Priemer miest bol v roku 2009 82 a dnes je 125.
Dva procesy, ktoré sa pletú do jedného
Keď mestu ubudnú ľudia, môžu za to dve celkom odlišné veci. Buď sa odsťahovali, alebo sa ich narodilo menej, než koľko ich zomrelo. Prvé mesto ovplyvniť môže, druhé takmer nie. Tu sú obe zvlášť.
| Čo s čím chodí spolu | Veková skladba 2009 | Kvalita života |
|---|---|---|
| sťahovanie (migračné saldo) | 0,33 | 0,51 |
| prirodzená mena (narodení mínus zomretí) | −0,79 | 0,14 |
| obe zložky dokopy | −0,52 | 0,35 |
Kumulované toky za roky 2010 až 2024, prepočítané na percento pôvodného počtu obyvateľov. Čím ďalej je číslo od nuly, tým silnejšia súvislosť. Znamienko hovorí len o smere. Pri sedemdesiatich jednej mestách je rozlišovacia schopnosť zhruba dve desatiny, takže interval okolo 0,51 siaha od 0,31 po 0,66 a okolo −0,79 od −0,86 po −0,68. Čísla okolo desatiny sa od nuly odlíšiť nedajú vôbec.
Sťahovanie ide tam, kam ukazuje index kvality života. Súvislosť patrí k zreteľnejším v tomto diele a znamená, že ľudia sa sťahujú do miest, kde sa lepšie žije. Veková skladba tu vysvetľuje menej, a navyše opačne, lebo migrantov získavajú skôr staršie mestá, nie mladšie. A keď obe premenné vložíme do výpočtu naraz, veková skladba pri sťahovaní prestane byť preukazná, zatiaľ čo kvalita života zostáva. Sťahovanie je zároveň tá zložka, kde má samospráva aspoň nejaké nástroje, teda bývanie, škôlky a dopravu. Že by ich použitie počet obyvateľov naozaj otočilo, z týchto dát nevyplýva. Vieme len to, že sa ľudia sťahujú tam, kde index vychádza lepšie. Pri troch najrýchlejšie rastúcich okresoch je navyše hlavným činiteľom vzdialenosť od Bratislavy, ktorou nepohne nikto.
Pri prirodzenej mene to na prvý pohľad vyzerá, že kvalita života nehrá rolu . Je to však klam. Lepšie mestá sú totiž zároveň staršie a tie dva vplyvy sa navzájom rušia. Keď obe premenné vložíme do výpočtu naraz, ukáže sa, že pri rovnakej vekovej skladbe má kvalita života s prirodzenou menou zreteľnú kladnú súvislosť, kým vek zápornú. Platí teda, že v každej zložke váži niečo iné, nie že by na ňu druhá premenná nepôsobila vôbec.
Tento rozklad je zároveň oprava. Prvá verzia dielu merala len celkovú zmenu počtu obyvateľov a vychádzalo z nej niečo iné. Čo presne a čo všetko o svojich číslach nevieme, píšeme nižšie v jednom bloku.
Kde toto zistenie platí a kde nie
Celá populačná časť tohto dielu je za okresy, nie za mestá. Keď píšeme „mladé mestá" alebo „mestá, ktoré strácajú", ide v skutočnosti o okresy aj s ich vidiekom. Rozdiel býva veľký. Okres Kežmarok rástol o +11,2 %, samotné mesto Kežmarok však stratilo približne desatinu obyvateľov, lebo rast sa odohral v okolitých obciach.
Keď sa celý výpočet zopakuje na úrovni miest, súvislosť sťahovania s kvalitou života klesne zhruba na polovicu a prestane byť odlíšiteľná od vplyvu veku. Náš záver preto platí pre okresy ako spádové územia, čomu zodpovedá aj to, že šesť z dvadsiatich deviatich ukazovateľov indexu je okresných a objasnenosť sa meria za policajný okres. Pre samotné okresné mestá ho z týchto dát potvrdiť nevieme a hovoríme to radšej na začiatku než v poznámkach.
Päťdesiattri tisíc ľudí, o ktorých register nevie
Pri práci s týmito dátami sme narazili na rozpor, ktorý sa nedá prejsť mlčaním, lebo sa týka spoľahlivosti slovenskej populačnej štatistiky ako takej.
Súčet ročných tokov
47 864
narodení mínus zomretí plus sťahovanie
Skutočná zmena stavu
−5 474
porovnanie rokov 2009 a 2024
Rozdiel
−53 338
toľko ľudí sčítania odpísali
Register tvrdí, že Slovensko sťahovaním získalo ľudí. Za pätnásť rokov vykazuje kladné migračné saldo 43 658 osôb. Sčítania 2011 a 2021 potom 53 338 ľudí odpísali. Vysvetlenie je jednoduché a pozná ho každý, kto sa odsťahoval do Rakúska alebo do Česka. Kto odchádza zo Slovenska, sa z trvalého pobytu spravidla neodhlási, lebo nemá dôvod. V registri teda zostáva, kým ho sčítanie nenájde inde.
Znamená to, že náš rozklad nie je od sčítaní imúnny. Sčítanie je nameraná chyba tokov, nie porucha navyše. Otestovali sme preto, čo sa stane, keď celé rezíduum pripočítame k sťahovaniu, teda keď predpokladáme, že sú to samí neevidovaní emigranti. Súvislosť s kvalitou života nespadne, ale mierne stúpne. Hlavný záver dielu teda test prežije. Rezíduum sa navyše chová presne ako migrácia, lebo súvisí s kvalitou života a s vekom nie.
Má to však aj druhý dôsledok, ktorý presahuje tento diel. Rezíduum je väčšie než celé vykázané kladné saldo. Ak je teda z väčšej časti neevidovanou emigráciou, potom Slovensko za pätnásť rokov sťahovaním nezískalo, ale stratilo, zhruba desaťtisíc ľudí. Netvrdíme to ako fakt, lebo časť rozdielu môžu byť aj bežné opravy evidencie. Tvrdíme, že z oficiálnych čísel sa nedá vyčítať ani to, či krajina migráciou získava, alebo stráca.
Mladé mestá si ľudí neudržali. Zachránila ich prirodzená mena
Vodorovne veková skladba mesta v roku 2009, zvisle zmena počtu obyvateľov za pätnásť rokov. Zelené mestá rástli, červené sa vyľudnili.
Mestá vpravo, teda tie staré, stratili. Mestá vľavo si počet obyvateľov udržali. Nie však tým, že by sa do nich ľudia sťahovali. Kežmarok rástol o +11,2 %, pričom sťahovaním stratil −1,1 %. Celý ten rast urobila prirodzená mena. Migračne sú si však severovýchodné okresy veľmi nepodobné a stojí za to to povedať presne. Kežmarok s -1,1 % je nad mediánom krajiny (−1,7 %), teda si ľudí drží lepšie než priemerné okresné mesto. Stará Ľubovňa má naopak s −6,1 % najhoršie migračné saldo zo všetkých 71 miest.
Vidno to na dvoch protiľahlých rohoch grafu. Kežmarok je v kvalite života na 65. mieste zo 71 a pribudlo mu +11,2 % ľudí. Myjava je na 26. mieste, teda v hornej polovici, a stratila −11,0 %. Rozdiel medzi nimi nie je v tom, koľko ľudí sa odsťahovalo, ale v tom, koľko sa narodilo.
Vnútorný presun je väčší než celková bilancia
Toto je číslo, ktoré zmení výklad všetkého ostatného v tomto diele.
Obyvateľov spolu
5 424 925 → 5 419 451
−0,1 % za pätnásť rokov
Ubudlo v klesajúcich mestách
173 178
v 52 mestách zo 71
Pribudlo v rastúcich
167 724
v 18 mestách
Porovnanie stavov hovorí, že Slovensko má dnes takmer presne toľko ľudí ako v roku 2009, rozdiel je −0,1 percenta. Súčet ročných tokov však hovorí niečo iné, ako sme rozobrali vyššie pri rezíduu sčítaní. Najistejšia je tá vnútorná nerovnomernosť. Aj do nej vstupujú sčítania, jej smer však držia. V 52 mestách celkovo ubudlo 173 178 ľudí, v 18 ďalších pribudlo 167 724 a Nitra skončila prakticky na nule so stratou 20 ľudí. Prísne vzaté je teda úbytkových miest 53. Nie je to však bilancia sťahovania. Je v nej aj rozdiel medzi narodenými a zomretými. Na úrovni jednotlivých miest ho tieto stavové čísla neoddelia. Rozklad na sťahovanie a prirodzenú menu robíme z ročných tokov za okresy v úvode dielu. Zomretý človek sa nikam nepresťahoval.
Aj tak z toho plynie, že o „vyľudňovaní krajiny" sa hovorí nepresne. Úbytok nie je celoštátny, je vnútorný. Podiel desiatich najväčších miest stúpol z 35,4 na 36,4 percenta. Polovica tejto zmeny však pripadá na jediný rok, na 2021, keď sčítanie obyvateľov prepísalo počty, ako sme písali vyššie.
Štyri príbehy z pätnástich rokov
1Najhoršie na tom nie je periféria, ale stred
Čakali by sme, že sa vyľudňovanie stupňuje smerom dolu rebríčkom. Nestupňuje. V najslabšej tretine miest ubudlo ľudí v 16 z 23, v strednej v 22 z 23. Aj mediánový úbytok je v strede väčší, −6,4 % oproti −5,7 % dole.
Dôvod je v tom, že najslabšia tretina nie je jednoliata. Je v nej 7 miest, ktorým ľudí naopak pribudlo, a všetky ležia na východe alebo severovýchode. Sú to Stará Ľubovňa, Kežmarok, Gelnica, Vranov nad Topľou, Sabinov, Spišská Nová Ves, Levoča. Sú to zároveň mestá s najmladším obyvateľstvom v krajine. Stredná tretina takú poistku nemá. Nemá ani prisťahovalectvo veľkých miest, ani kladnú prirodzenú menu severovýchodu.
Je to nepohodlné zistenie pre obe strany bežnej debaty. Kto tvrdí, že sa vyľudňuje najchudobnejší juh a východ, má pravdu len spolovice, lebo severovýchod rastie. A kto tvrdí, že problém je len v najzaostalejších okresoch, sa mýli, lebo mestá ako Myjava, Humenné, Žiar nad Hronom nie sú na dne rebríčka kvality života a ľudí strácajú rýchlejšie než väčšina chudobných okresov.
Pre samosprávy v strednej tretine z toho plynie nepríjemná vec. Na osobitné programy pre najmenej rozvinuté okresy väčšina z nich nedosiahne (a tie, ktoré v zozname sú, v štatistikách aj tak zapadnú), a nie sú dosť blízko veľkého mesta, aby ťažili z jeho rastu. V štatistikách vyzerajú priemerne a práve preto o nich nikto nepíše.
2Senecký okres, ktorý vyrástol o dve tretiny
Senec je v tomto dátovom súbore najvýraznejší jednotlivý prípad. Od roku 2009 mu pribudlo +68,0 % obyvateľov, z 63 680 na 106 951. Druhý najrýchlejší rast má Pezinok s +19,2 %, teda tri a pol razu pomalší. Pozor na to, že tieto čísla sú za celý okres. Samotné mesto Senec má približne pätinu z nich a väčšina prírastku sa odohrala v okolitých obciach.
Nie je to ale príbeh o tom, že by sa v Senci začalo lepšie žiť. Je to príbeh o tom, že leží dvadsať kilometrov od Bratislavy. Prví traja v rebríčku rastu sú Senec, Pezinok, Malacky, teda celý bratislavský prstenec. Rast populácie tu meria dostupnosť hlavného mesta, nie kvalitu miestneho života. Je to zároveň otázka, či je Senec ešte mesto, alebo už predmestie Bratislavy.
3Práca sa zlepšila všade a rozdiely aj tak narástli
Toto je najlepšia ukážka toho, prečo sa o nožniciach dá hádať donekonečna. Evidovaných nezamestnaných ubudlo v každom jednom meste. Priemer klesol zo 116 na 52 na tisíc obyvateľov, teda na menej než polovicu. Pozor, nie je to miera nezamestnanosti. Delíme počtom všetkých obyvateľov vrátane detí a dôchodcov, nie počtom pracujúcich, takže čísla vychádzajú nižšie, než na aké je čitateľ zvyknutý. Päťdesiat na tisíc znamená päť ľudí zo sta obyvateľov. Absolútny rozostup medzi mestami sa pritom zmenšil o 40 %, ale relatívny narástol o 35 %.
Je to ten istý rozpor ako pri mzdách. Keď mesto spadne zo 100 na 30 a iné zo 250 na 145, rozdiel v počte ľudí sa zmenšil, ale pomer sa zhoršil. Nie je to len optika, rovnaký smer dávajú aj Gini (+26 %) a Theilov index (+62 %). Nezamestnanosť dnes súvisí s kvalitou života silnejšie než čokoľvek iné v tomto diele a to je tá časť nožníc, o ktorej sa hovorí právom.
4Snina a Myjava, kde sa zlepšilo takmer všetko
Snina je najlepší protiargument proti jednoduchému výkladu. Za pätnásť rokov jej mzda stúpla zo 553 na 1 350 eur (mzda podnikov so sídlom v okrese, nie výplata tamojších ľudí), teda o 144,2 %, čo je nad celoslovenským tempom. Evidovaných nezamestnaných jej ubudlo zo 170 na 70 na tisíc obyvateľov. A pritom stratila −12,3 % ľudí, čo je najviac v krajine spolu s Medzilaborcami.
Čo sa v Snine zmenilo najviac, je vek. Index starnutia jej vyskočil z 81 na 150, teda takmer na dvojnásobok. V roku 2009 bola tesne pod stredom rebríčka veku, dnes patrí k najstarším. Mzdy a práca sa zlepšili pre tých, ktorí zostali. Neudržali však tých, ktorí odišli.
Snina nie je jediná. Desatinu obyvateľov stratilo päť miest: Medzilaborce (−12,3 %), Snina (−12,3 %), Veľký Krtíš (−11,4 %), Myjava (−11,0 %), Poltár (−10,8 %). Štyri z nich mali už v roku 2009 nadpriemerný index starnutia. Snina je výnimka, tá bola vtedy mierne pod stredom rebríčka a prišla najmä sťahovaním.
Myjava ukazuje to isté z druhej strany. Je v kvalite života na 26. mieste zo 71, má mzdu 1 529 eur a nezamestnanosť 26 promile, teda jednu z najnižších v krajine. A je to najstaršie mesto Slovenska a stratila −11,0 % obyvateľov. Ani dobrá práca, ani dobrá kvalita života úbytok nezastavili.
Osem krajov, jeden rastie
Na úrovni krajov je obraz jednoduchší než na úrovni miest, a práve preto zavádzajúci. Ukazuje totiž iba jednu z dvoch síl.
| Kraj | Miest | Zmena počtu ľudí | Mzda 2024 | Bez práce | Index starnutia |
|---|---|---|---|---|---|
| Bratislavský | 4 | +17,4 % | 1 728 € | 28 ‰ | 99 |
| Prešovský | 13 | −1,9 % | 1 350 € | 82 ‰ | 101 |
| Košický | 7 | −1,9 % | 1 449 € | 76 ‰ | 106 |
| Trnavský | 7 | −2,1 % | 1 532 € | 27 ‰ | 131 |
| Žilinský | 11 | −2,8 % | 1 576 € | 39 ‰ | 115 |
| Trenčiansky | 9 | −6,7 % | 1 619 € | 27 ‰ | 146 |
| Banskobystrický | 13 | −7,0 % | 1 423 € | 57 ‰ | 145 |
| Nitriansky | 7 | −7,3 % | 1 497 € | 37 ‰ | 153 |
Všetko sú mediány okresných miest v kraji.
Rastie jediný kraj a je to ten okolo hlavného mesta. Mediánové mesto Bratislavského kraja pribralo +17,4 % obyvateľov, všetky ostatné kraje stratili. Rozdiel medzi prvým a posledným je 24,7 percentuálneho bodu, čo je na pätnásť rokov veľa.
Poradie ostatných krajov však nekopíruje bohatstvo. Prešovský a Košický kraj, teda dva z troch najchudobnejších, stratili najmenej. Najviac stratil Nitriansky, ktorý je na tom lepšie, tesne za ním Banskobystrický a Trenčiansky. Banskobystrický je výnimkou, je chudobný aj rýchlo stráca. Vysvetlenie je v poslednom stĺpci. Kraje, ktoré stratili najviac, majú aj najvyšší index starnutia. Na východe sa rodí viac detí, než koľko ľudí zomiera, na juhozápade naopak.
Rozdiely medzi mestami v čase
Graf ukazuje, ako sa menili rozdiely medzi mestami. Všetko je vztiahnuté k roku 2009, ktorý je nastavený na sto. Čiara nad stovkou znamená, že sa mestá od seba vzdialili, pod stovkou, že sa priblížili.
Mzdy sa zbiehajú, práca sa rozchádza. Rozdiel v mzdách klesol o 27,3 %, rozdiel v nezamestnanosti stúpol o 35 %. Pri práci je ale dôležité, že to je rozdiel relatívny. Bez práce je dnes menej ľudí všade, priemer klesol zo 116 na 52 na tisíc obyvateľov. Mestám sa polepšilo rôzne rýchlo, a preto rozostup rástol.
Vek v grafe nie je a to je samo o sebe zistenie. Slovensko starne rýchlo, priemerný index vzrástol z 82 na 125, ale rozostup medzi mestami sa pritom nezmenil vôbec (24,59 a 24,69 zo sta). Čiara by teda bola vodorovná. V absolútnych číslach rozostup narástol o 53,5 %. Relatívne však starnú všetky mestá rovnako rýchlo, takže starnutie nie je téma silných a slabých regiónov, je to téma celej krajiny naraz.
V mzdách sa nožnice zatvárajú
Toto je časť príbehu, ktorá ide proti očakávaniu, a drží aj po prepočte viacerými spôsobmi.
| Mestá podľa kvality života | Mzda 2024 | Rast mzdy | Bez práce 2024 | Zmena počtu ľudí |
|---|---|---|---|---|
| najslabšia tretina | 1 402 € | +135,8 % | 70 ‰ | −5,7 % |
| stredná tretina | 1 529 € | +136,2 % | 44 ‰ | −6,4 % |
| najsilnejšia tretina | 1 663 € | +126,9 % | 29 ‰ | −1,1 % |
Všetko sú mediány miest v skupine. Sedemdesiatjeden miest sa tromi nedelí, tretiny majú preto 23, 23 a 25 miest.
Mestá s nízkou mzdou rástli rýchlejšie než tie s vysokou. Súvislosť medzi rastom mzdy a kvalitou života je záporná, teda kde bolo horšie, tam mzdy rástli rýchlejšie. Neplatí to však stupňovito. Najrýchlejšie rástla stredná tretina (+136,2 %), potom najslabšia (+135,8 %) a najpomalšie najsilnejšia (+126,9 %). Presnejšie povedané, zaostávala len horná tretina. Rozdiel medzi najvyššou a najnižšou mzdou sa zmenšil z 2,6násobku na 1,8násobok. Najlepšie rástla Bytča, Bánovce nad Bebravou a Bardejov, teda mestá zo spodnej polovice mzdového rebríčka z roku 2009.
V eurách je to však inak a treba to povedať. Kým sa relatívne rozdiely zmenšili o 27,3 %, absolútny rozostup v eurách reálne, teda po odčítaní inflácie, narástol. Podľa jednej miery o 7,3 %, podľa odstupu medzi desiatym a deväťdesiatym percentilom až o 33 %. Vrchol bol okolo roku 2018. Kto sa pozerá na percentá, vidí dobiehanie. Kto na výplatnú pásku, vidí, že sa priepasť v eurách nezmenšila.
Obe čísla sú správne a práve v tom je jadro sporu o nožniciach. Keď mesto s mzdou 500 eur pridá 100 a mesto s mzdou 1000 pridá 150, pomer sa zlepšil, ale odstup v eurách narástol. Presne to sa na Slovensku stalo. Ekonóm povie konvergencia, človek v Medzilaborciach povie, že rozdiel oproti Bratislave je v peniazoch väčší než pred pätnástimi rokmi. Nemýli sa ani jeden.
Stojí za zmienku, kde je dnes dno rebríčka. V roku 2009 mal najnižšiu mzdu Bardejov, dnes ju majú Medzilaborce. Zmena na dne teda nie je len o číslach, menia sa aj mestá, ktoré ho tvoria. Rozdiel medzi najvyššou a najnižšou mzdou sa pritom zmenšil, takže dno sa priblížilo, aj keď sa presunulo.
Mzdy sa zbližujú, poradie miest zostáva
Dobiehanie neznamená premiešanie. Kto bol v roku 2009 hore, je hore aj dnes.
Poradie miest podľa mzdy je medzi rokmi 2009 a 2024 veľmi podobné, je to jedna z najsilnejších súvislostí v celom diele. Rozdiely sa zmenšili a rebríček sa premiešal len na okrajoch. Póly držia, stred sa hýbal viac. Priemerné mesto sa posunulo o deväť miest a deväť miest sa posunulo o viac než dvadsať, takže o úplnej stabilite hovoriť nemožno.
| Mesto | Poradie 2009 | Poradie 2024 | Posun |
|---|---|---|---|
| Bánovce nad Bebravou | 59. | 19. | +40 |
| Bytča | 52.–53. | 16. | +36,5 |
| Tvrdošín | 62. | 27. | +35 |
| Senica | 22.–23. | 48.–49. | −26 |
| Stará Ľubovňa | 40. | 66. | −26 |
| Sobrance | 25. | 61. | −36 |
Výnimky stoja za pozornosť, lebo hovoria o jednotlivých zamestnávateľoch. Hore sa vyšplhalo Bánovce nad Bebravou a Bytča, teda mestá s veľkou priemyselnou prevádzkou. Dole spadli mestá, kde takáto prevádzka chýba, napríklad Sobrance. Mzda okresného mesta je do veľkej miery mzda jeho najväčšieho zamestnávateľa, a to je vec, ktorú kvalita života nemeria a ani merať nemá.
Ako sa za tých pätnásť rokov zmenilo vaše mesto
Vyberte mesto a v tabuľke nižšie sa zvýrazní jeho riadok so všetkými štyrmi osami naraz: mzdou, ľuďmi, prácou a vekom.
Všetkých 71 miest
Kliknutím na hlavičku stĺpca sa tabuľka preusporiada. Zelená znamená rast počtu obyvateľov, červená úbytok.
| Mesto | Kvalita života | Mzda 2024 | Rast mzdy | Zmena počtu ľudí ▾ | Bez práce 2024 | Index starnutia |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Senec | 2. | 1 695 € | +114,7 % | +68,0 % | 29 ‰ | 63 |
| Pezinok | 4. | 1 485 € | +120,0 % | +19,2 % | 28 ‰ | 99 |
| Malacky | 3. | 1 760 € | +100,2 % | +15,6 % | 27 ‰ | 99 |
| Bratislava | 1. | 2 285 € | +89,4 % | +11,2 % | 28 ‰ | 132 |
| Kežmarok | 65. | 1 389 € | +138,2 % | +11,2 % | 110 ‰ | 50 |
| Námestovo | 12. | 1 360 € | +147,4 % | +8,9 % | 36 ‰ | 54 |
| Dunajská Streda | 15. | 1 532 € | +126,9 % | +8,3 % | 32 ‰ | 123 |
| Sabinov | 49. | 1 340 € | +126,8 % | +8,1 % | 97 ‰ | 57 |
| Prešov | 23. | 1 599 € | +129,3 % | +5,1 % | 50 ‰ | 92 |
| Trnava | 5. | 1 761 € | +104,8 % | +3,2 % | 26 ‰ | 122 |
| Stará Ľubovňa | 67. | 1 313 € | +109,2 % | +2,4 % | 56 ‰ | 69 |
| Košice | 34. | 1 748 € | +130,0 % | +2,3 % | 44 ‰ | 111 |
| Spišská Nová Ves | 59. | 1 531 € | +139,9 % | +1,4 % | 60 ‰ | 77 |
| Levoča | 54. | 1 461 € | +141,0 % | +1,3 % | 70 ‰ | 86 |
| Gelnica | 66. | 1 347 € | +148,6 % | +1,3 % | 67 ‰ | 74 |
| Žilina | 13. | 1 786 € | +123,6 % | +1,2 % | 30 ‰ | 118 |
| Bytča | 20. | 1 664 € | +182,7 % | +1,1 % | 37 ‰ | 102 |
| Vranov nad Topľou | 56. | 1 329 € | +128,1 % | +0,5 % | 110 ‰ | 81 |
| Nitra | 11. | 1 727 € | +136,3 % | 0,0 % | 24 ‰ | 132 |
| Trenčín | 9. | 1 747 € | +130,1 % | −0,5 % | 23 ‰ | 143 |
| Tvrdošín | 33. | 1 550 € | +173,8 % | −0,7 % | 36 ‰ | 94 |
| Galanta | 8. | 1 490 € | +119,2 % | −1,1 % | 27 ‰ | 131 |
| Bardejov | 43. | 1 301 € | +179,4 % | −1,9 % | 82 ‰ | 101 |
| Michalovce | 53. | 1 543 € | +130,7 % | −1,9 % | 76 ‰ | 107 |
| Skalica | 19. | 1 755 € | +164,1 % | −2,1 % | 32 ‰ | 130 |
| Dolný Kubín | 35. | 1 576 € | +127,9 % | −2,1 % | 39 ‰ | 113 |
| Nové Mesto nad Váhom | 16. | 1 619 € | +131,3 % | −2,2 % | 30 ‰ | 146 |
| Trebišov | 64. | 1 449 € | +135,8 % | −2,2 % | 82 ‰ | 96 |
| Liptovský Mikuláš | 39. | 1 504 € | +130,6 % | −2,8 % | 41 ‰ | 146 |
| Poprad | 30. | 1 585 € | +125,4 % | −2,9 % | 45 ‰ | 115 |
| Zvolen | 17. | 1 663 € | +124,9 % | −3,2 % | 33 ‰ | 151 |
| Banská Bystrica | 14. | 1 738 € | +130,0 % | −3,9 % | 32 ‰ | 157 |
| Piešťany | 18. | 1 500 € | +120,7 % | −3,9 % | 23 ‰ | 164 |
| Rimavská Sobota | 70. | 1 328 € | +129,8 % | −3,9 % | 144 ‰ | 96 |
| Senica | 38. | 1 424 € | +106,5 % | −4,1 % | 47 ‰ | 135 |
| Púchov | 22. | 1 844 € | +158,4 % | −4,4 % | 25 ‰ | 124 |
| Kysucké Nové Mesto | 44. | 1 772 € | +178,7 % | −4,4 % | 45 ‰ | 115 |
| Sobrance | 45. | 1 343 € | +96,2 % | −4,4 % | 93 ‰ | 118 |
| Zlaté Moravce | 7. | 1 424 € | +129,2 % | −4,6 % | 29 ‰ | 142 |
| Martin | 24. | 1 640 € | +122,3 % | −4,8 % | 28 ‰ | 148 |
| Ružomberok | 36. | 1 775 € | +130,7 % | −4,8 % | 39 ‰ | 133 |
| Hlohovec | 10. | 1 549 € | +95,8 % | −5,5 % | 23 ‰ | 142 |
| Považská Bystrica | 21. | 1 533 € | +131,9 % | −5,7 % | 30 ‰ | 127 |
| Lučenec | 52. | 1 402 € | +130,9 % | −5,7 % | 82 ‰ | 127 |
| Rožňava | 68. | 1 445 € | +116,7 % | −5,7 % | 106 ‰ | 106 |
| Stropkov | 41. | 1 363 € | +139,7 % | −6,2 % | 94 ‰ | 119 |
| Krupina | 57. | 1 357 € | +143,6 % | −6,3 % | 57 ‰ | 117 |
| Čadca | 69. | 1 475 € | +151,7 % | −6,3 % | 43 ‰ | 114 |
| Topoľčany | 27. | 1 497 € | +137,1 % | −6,4 % | 37 ‰ | 161 |
| Turčianske Teplice | 42. | 1 355 € | +138,8 % | −6,4 % | 46 ‰ | 163 |
| Svidník | 25. | 1 284 € | +112,5 % | −6,5 % | 98 ‰ | 119 |
| Ilava | 6. | 1 698 € | +146,9 % | −6,7 % | 27 ‰ | 146 |
| Detva | 37. | 1 470 € | +138,1 % | −6,8 % | 42 ‰ | 148 |
| Revúca | 71. | 1 423 € | +141,4 % | −7,0 % | 145 ‰ | 103 |
| Komárno | 62. | 1 448 € | +149,3 % | −7,3 % | 43 ‰ | 161 |
| Šaľa | 32. | 1 568 € | +118,0 % | −7,4 % | 33 ‰ | 143 |
| Bánovce nad Bebravou | 28. | 1 625 € | +181,7 % | −7,9 % | 27 ‰ | 151 |
| Banská Štiavnica | 50. | 1 342 € | +116,1 % | −7,9 % | 51 ‰ | 137 |
| Nové Zámky | 55. | 1 438 € | +131,4 % | −8,1 % | 39 ‰ | 167 |
| Levice | 40. | 1 670 € | +119,7 % | −8,3 % | 38 ‰ | 153 |
| Partizánske | 47. | 1 380 € | +145,5 % | −8,5 % | 33 ‰ | 170 |
| Prievidza | 61. | 1 469 € | +112,8 % | −8,6 % | 46 ‰ | 169 |
| Žarnovica | 46. | 1 591 € | +136,2 % | −8,7 % | 57 ‰ | 149 |
| Žiar nad Hronom | 31. | 1 559 € | +114,2 % | −8,8 % | 44 ‰ | 164 |
| Humenné | 29. | 1 398 € | +128,5 % | −9,0 % | 56 ‰ | 150 |
| Brezno | 63. | 1 518 € | +153,3 % | −9,6 % | 55 ‰ | 143 |
| Poltár | 48. | 1 294 € | +153,6 % | −10,8 % | 89 ‰ | 153 |
| Myjava | 26. | 1 529 € | +142,4 % | −11,0 % | 26 ‰ | 190 |
| Veľký Krtíš | 60. | 1 273 € | +133,0 % | −11,4 % | 59 ‰ | 145 |
| Medzilaborce | 51. | 1 262 € | +144,5 % | −12,3 % | 99 ‰ | 162 |
| Snina | 58. | 1 350 € | +144,2 % | −12,3 % | 70 ‰ | 150 |
Čo by sa stalo, keby sme počítali inak
Hlavné tvrdenie dielu je, že sťahovanie riadi kvalita života a prirodzenú menu vek. Prepočítali sme ho spôsobmi, ktoré nám prišli obhájiteľné.
| Spôsob výpočtu | Súvislosť |
|---|---|
| sťahovanie × kvalita života (publikované) | 0,51 |
| to isté vrátane rezídua sčítaní | 0,55 |
| to isté bez Bratislavského kraja | 0,42 |
| to isté bez Bratislavského a Prešovského kraja | 0,42 |
| namiesto indexu len mzdová úroveň roku 2009 | 0,51 |
| prirodzená mena × veková skladba 2009 (publikované) | −0,79 |
Rozdelenie na dve zložky je práve to, čo výsledok robí stabilným. Kým sa merala len celková zmena, dalo sa dostať k obom záverom podľa toho, ktoré mestá sa vynechali. Bez Bratislavského kraja spadne súvislosť s kvalitou života na 0,23. Keď vynecháme Bratislavský aj Prešovský kraj, vráti sa na 0,40. Sú to dva protichodné mechanizmy v jednom čísle, a práve preto sa celková zmena na hlavné tvrdenie nehodí.
Čo o svojich číslach vieme a čo nie
Päť vecí, ktoré idú proti nám
- Prepísali sme si vlastnú tézu. Prvá verzia merala len celkovú zmenu počtu obyvateľov a vychádzalo z nej, že vek súvisí s úbytkom silnejšie (−0,52) než kvalita života (0,35). Bol to správny výpočet zle položenej otázky a rozdiel medzi tými dvoma číslami navyše nie je preukazný (pravdepodobnosť náhody 31 percent).
- Číslo −0,79 nie je zistenie, ale takmer prepis definície. Index starnutia je pomer seniorov k deťom, prirodzená mena je rozdiel zomretých a narodených, teda dva pohľady na tú istú pyramídu. Keď kontrolujeme na podiel seniorov a žien v plodnom veku, zo súvislosti nezostane nič.
- Index obsahuje kúsok toho, čo ním meriame. Dva demografické ukazovatele majú váhu necelých sedem percent a dva o trhu práce trinásť, z toho na evidencii nezamestnaných stoja vyše tri. Bez demografickej zložky klesá hlavné číslo, teda súvislosť sťahovania s kvalitou života, z 0,51 na 0,46, súvislosť s celkovou zmenou z 0,35 na 0,29 a bez ukazovateľov nezamestnanosti klesá súvislosť s nezamestnanosťou z -0,81 na −0,68.
- Rozdiel 0,51 oproti 0,33 pri sťahovaní nie je preukazný (pravdepodobnosť náhody pätnásť percent). Tvrdíme preto smer, nie veľkosť.
- Neurčíme smer. Index meriame k roku 2026, sťahovanie za roky 2010 až 2024. Či sa ľudia sťahujú do lepších miest, alebo sú mestá lepšie preto, že sa do nich sťahujú, z toho nevyčítame.
Ako sme to počítali
- Šestnásť rokov, 71 miest, štyri ukazovatele. Všetko z DATAcube Štatistického úradu SR. Okresy sme agregovali na rámec indexu kvality života, takže Bratislava je súčtom piatich okresov a Košice štyroch plus okres Košice-okolie.
- Mzda je pracovisková. Priraďuje sa podľa sídla zamestnávateľa, nie podľa bydliska zamestnanca. Mestá, odkiaľ sa dochádza za prácou inam, sú preto podhodnotené, a platí to najviac pre bratislavský a košický prstenec.
- Rozdiely medzi mestami meriame variačným koeficientom. Je to smerodajná odchýlka delená priemerom, takže sa dá porovnávať medzi rokmi aj medzi ukazovateľmi s rôznymi jednotkami. Pri mzdách uvádzame aj absolútny rozostup v eurách po odčítaní inflácie, lebo dáva opačnú odpoveď.
- Nezamestnanosť sú evidovaní uchádzači o zamestnanie na tisíc obyvateľov, nie miera nezamestnanosti. Je to ukazovateľ, ktorý má súvislý rad od roku 2009, ale reaguje aj na zmeny v pravidlách evidencie.
- Migračné saldo je z evidencie trvalého pobytu. Kto sa sťahuje v rámci Slovenska, sa prehlási takmer vždy, lebo na tom visí škola aj podielové dane obce. Kto odíde do zahraničia, sa odhlási zriedka. Vnútorné presuny teda meriame dobre a odchod za hranice zle. Ako veľmi, ukazuje kapitola o rezíduu.
- Veková os má len štyri body. Index starnutia sťahujeme za roky 2009, 2014, 2019 a 2024, kým mzdy a nezamestnanosť máme ročne. Preto vek v grafe vývoja nekreslíme.
- Celá populačná časť je za okresy, nie za mestá. Rozoberáme to vyššie v samostatnom rámčeku hneď za rozkladom.
- V okne sú dve mimoriadne udalosti. Nadúmrtnosť v rokoch 2020 až 2022 dopadla najsilnejšie na staré okresy, teda tam, kde je súvislosť veku s prirodzenou menou najviac vidieť. Od roku 2022 zas prichádzajú ľudia z Ukrajiny, nerovnomerne na východ. Ani jedno z toho neoddeľujeme.
- Nemeriame príčinu. Diel ukazuje, čo s čím chodí spolu. Ani rozdiel medzi narodenými a zomretými nerozkladáme ďalej. Kladné prirodzené saldo mladého mesta vzniká dvoma cestami naraz, viac narodených aj menej úmrtí, a ktorá z nich prevažuje, z použitého ukazovateľa nezistíme. O pôrodnosti preto v tomto diele netvrdíme nič.
Námietky, ktoré čakáme, a odpovede
Tie, ktoré považujeme za najsilnejšie.
„Sťahujú sa ľudia do lepších miest, alebo sú mestá lepšie preto, že sa do nich sťahujú?"
To z týchto dát nerozlíšime a treba to povedať rovno. Index kvality života meriame k roku 2026, sťahovanie za roky 2010 až 2024, takže obe vysvetlenia sedia na rovnaké čísla rovnako dobre. Overili sme aspoň jednu vec. Keď sťahovanie rozdelíme na tri päťročné okná, súvislosť s indexom je vo všetkých troch podobná, teda aj pre roky 2010 až 2014, ktoré sa odohrali dávno pred meraním indexu. To nevylučuje, že si mestá polepšili prisťahovalcami, ale vylučuje najjednoduchšiu verziu tej námietky.
„Na predpoveď sťahovania stačí mzda. Načo 29 ukazovateľov?"
Skoro máte pravdu. Samotná mzdová úroveň z roku 2009 súvisí so sťahovaním rovnako silno (0,51) ako celý index (0,51) a rozdiel medzi nimi nie je preukazný. Index pridáva nad mzdu niečo navyše, ale nie veľa. Ak niekoho zaujíma len to, kam sa ľudia sťahujú, mzda mu takmer stačí. Index hovorí o niečom inom, totiž o tom, ako sa tam žije tým, ktorí zostali.
„Veková skladba a vyľudňovanie sú to isté. Meriate kruh."
Čiastočne oprávnené a je to najvážnejšia výhrada. Bránime sa proti nej tým, že vek berieme z roku 2009, teda zo začiatku obdobia, a úbytok meriame za nasledujúcich pätnásť rokov. Nejde teda o to isté číslo dvakrát. Prekrytie tam ale je, staré mesto má viac úmrtí než narodení takmer automaticky. Náš záver preto neznie, že vek vyľudňovanie spôsobuje, ale že s ním chodí ruka v ruke.
„Mzda podľa pracoviska skresľuje prstence veľkých miest."
Áno, a je to zabudované v dátach ŠÚ SR. Senec či Pezinok vykazujú mzdy svojich zamestnávateľov, hoci veľká časť ľudí odtiaľ chodí pracovať do Bratislavy. Ovplyvňuje to úroveň miezd v týchto mestách, nie však hlavný záver dielu, ktorý stojí na počte obyvateľov a na veku.
„Rok 2009 je dno krízy. Vybrali ste si začiatok, ktorý vám vyhovuje."
Rok 2009 je najstarší, pre ktorý má ŠÚ SR súvislý rad vo všetkých štyroch ukazovateľoch naraz. Kríza rok naozaj deformuje, najviac pri nezamestnanosti, ktorá vrcholila až v roku 2012. Preto v grafe ukazujeme celý priebeh, nie iba prvý a posledný bod, a preto o mzdách hovoríme v dvoch mierach naraz.
Ako čítať dáta (limity dielu)
- Okres nie je mesto. Dáta ŠÚ SR sú za okresy, index kvality života stojí na okresnom meste a jeho spáde. V rozdrobených okresoch si to zodpovedá menej.
- Prirodzenú menu nerozkladáme podľa žiadnej sociálnej skupiny. Okresy s kladnou prirodzenou menou ležia zhodou okolností na severovýchode a pre tento rozdiel existuje viacero vysvetlení, od vekovej skladby cez vzdelanostnú štruktúru až po zloženie obyvateľstva. Ktoré z nich koľko váži, z našich dát nezistíme a netvrdíme o tom nič. Rozobrať to poctivo by znamenalo priniesť ďalší zdroj dát a vlastnú metodiku, čo je práca na samostatný diel.
- Zmena počtu obyvateľov nie je len sťahovanie. Je v nej aj rozdiel medzi narodenými a zomretými, a pri niektorých mestách je to väčšia časť zmeny než migrácia. Diel ich rozlišuje z ročných tokov za okresy. Pri stavových číslach jednotlivých miest ich oddeliť nevie.
- Nemeriame, kam ľudia odišli. Odchod do zahraničia a presun v rámci Slovenska sa v týchto číslach nedajú oddeliť.
- Rad počtu obyvateľov má dva zlomy. Sčítania 2011 a 2021 prepísali stavy o −42 827 a −10 511 osôb, pričom po mestách nerovnomerne. Súčet ročných prírastkov je preto kladný, kým porovnanie stavov 2009 a 2024 vychádza mierne záporné. Rozklad na sťahovanie a prirodzenú menu, na ktorom stojí hlavné tvrdenie, pracuje s ročnými tokmi, nie so stavmi. Od sčítaní však imúnny nie je, rezíduum rozoberáme v kapitole o 53 tisícoch.
- Košice v tomto diele zahŕňajú aj okres Košice-okolie, lebo tak sú stavané rady ŠÚ SR, ktoré používame. Index kvality života okolie nezahŕňa. Riadok Košice preto porovnáva mierne odlišné územia a treba ho čítať opatrnejšie než ostatné.
- Kto diel píše. Je súčasťou série Dátové príbehy. Vydávajú ho Obce v datech, člen skupiny AQE, poradenskej firmy pracujúcej aj pre samosprávy. Vzniká bez externého zadávateľa. Dáta sú verejné a postup výpočtu popisujeme, aby sa dal posúdiť.