Zdroj: ITMS2014+ (obdobie 2014–2020, verejné rozhranie opendata.itms2014.sk) a zoznam operácií Programu Slovensko zverejnený Európskou komisiou (obdobie 2021–2027). Sumy sú zazmluvnené k 1. 9. 2026. Poľnohospodárske priame platby cez PPA v dátach nie sú, rovnako ako Plán obnovy, Interreg a Modernizačný fond. Tie majú vlastné registre.
S okresnou adresou
20,3 mld €
z 36,1 mld zazmluvnených
Bez okresnej adresy
15,8 mld €
zapísané na kraj alebo na celú krajinu
Peniaze vs kvalita života
−0,28
obe obdobia spolu, náhodou by taký výsledok vyšiel v dvoch prípadoch zo sta
Rozdiel medzi okresmi
15×
16 672 € vs 1 112 € na obyvateľa
Tri slová, ktoré budeme používať
Kohézia je cieľ európskych fondov vyrovnávať rozdiely medzi regiónmi. Keď píšeme o „kohéznej medzere", myslíme okresy, kde sa žije zle a peniaze napriek tomu neprišli.
Súvislosť je číslo medzi −1 a +1. Hovorí, nakoľko spolu dve veci chodia. Záporná znamená, že čím horšie sa v okrese žije, tým viac peňazí má. Orientačne, hodnota okolo 0,1 je prakticky nič, okolo 0,3 slabá súvislosť, okolo 0,5 zreteľná a nad 0,7 silná. Najsilnejšie číslo v tomto diele je 0,65.
Medián je prostredná hodnota, keď okresy zoradíme. Medián eurofondov je 2 946 € na obyvateľa, polovica okresov teda dostala viac a polovica menej. Podľa toho čísla si viete zaradiť ten svoj.
Mapa peňazí a mapa potreby
Prvý pohľad ukazuje, koľko eurofondov na obyvateľa okres dostal. Druhý porovnáva sumu s tým, ako si okres stojí v kvalite života. Ukážte kurzorom na okres
Sedemdesiatjeden okresov na jednom obrázku
Vodorovne kvalita života, zvislo eurofondy na obyvateľa. Keby kohézia fungovala dokonale, body by tvorili klesajúcu čiaru zľava doprava. Netvoria, a práve v tom rozptyle je celý príbeh.
Zvislá os je logaritmická, inak by sa dolná polovica okresov zliala do jednej čiary. Prerušované čiary sú mediány oboch osí. Delia okresy na štyri kvadranty.
Zvislý rozptyl je väčší než vodorovný. Medzi najlepším a najhorším okresom je v peniazoch pätnásťnásobný rozdiel, kým v kvalite života sa všetkých 71 okresov zmestí do 4,3 bodu na desaťbodovej škále. O tom, koľko okres dostane, teda rozhoduje oveľa viac vecí než to, ako sa v ňom žije.
Peniaze na obyvateľa nemerajú starostlivosť o okres. Merajú, kadiaľ vedie diaľnica. Najviditeľnejšie sú tri body úplne hore. Kysucké Nové Mesto, Čadca a Žilina majú niekoľkonásobok mediánu a všetky tri ležia na trase diaľnice D3. Keby sme ich z grafu odstránili, obraz by sa výrazne sploštil. To je dobrý dôvod nespoliehať sa na priemer a pozerať sa radšej na medián a poradie.
Koľko dostal váš okres
Vyberte okres a v tabuľke nižšie sa zvýrazní jeho riadok: koľko eurofondov doň za obe programové obdobia pritieklo, koľko z toho pripadá na nové obdobie a ako si okres stojí v kvalite života.
Dve obdobia, jeden smer
V rokoch 2014 až 2020 dostala najsilnejšia tretina okresov na obyvateľa mierne viac než najslabšia, v novom období 2021 až 2027 je to obrátené. Súvislosť s kvalitou života je v starom období −0,13, v novom −0,33. Že je ten rozdiel skutočná zmena, a nie náhoda, však tvrdiť nevieme, pravdepodobnosť náhody je pri ňom 11 percent. Čo dáta unesú, je súčet oboch období. Ten je −0,28 a náhodou by taký vyšiel v dvoch prípadoch zo sta. Peniaze s okresnou adresou teda tečú skôr tam, kde sa žije horšie.
| Okresy podľa kvality života | 2014–2020 | 2021–2027 | Objem spolu | Priemerný projekt |
|---|---|---|---|---|
| najslabšia tretina | 1 912 € | 1 136 € | 5,8 mld € | 0,59 mil. € |
| stredná tretina | 1 751 € | 899 € | 5,5 mld € | 0,71 mil. € |
| najsilnejšia tretina | 2 093 € | 808 € | 9,0 mld € | 0,87 mil. € |
Mediány sú na obyvateľa okresu. Objem a priemerný projekt sú za obe obdobia dohromady. Sedemdesiatjeden okresov sa tromi nedelí, tretiny majú preto 25, 23 a 23 okresov. Hranice sú za 25. a 48. miestom rebríčka kvality života.
Rozdiel medzi obdobiami robí asfalt
Keď dopravu z výpočtu vypustíme, obe obdobia sa prakticky prekryjú. Zvyšné peniaze mierili do slabších okresov rovnako vtedy aj teraz.
Doprava je v oboch obdobiach najväčšia položka a jej podiel ešte stúpol, z 32 % na 39 % peňazí s okresnou adresou. Podrobný rozpad podľa tém je v metodike. Medzi obdobiami sa dá porovnávať len orientačne, lebo staré obdobie triedilo peniaze podľa operačných programov a nové podľa priorít jedného programu.
Bez diaľnic sú obe obdobia na nerozoznanie. Keď z oboch vypustíme dopravné projekty, súvislosť s kvalitou života je v starom období −0,21 a v novom −0,24. To je prakticky ten istý výsledok dvakrát. Nedopravné eurofondy teda mierili do slabších okresov rovnako pred desiatimi rokmi ako dnes.
Celý rozdiel medzi obdobiami sedí na asfalte. Dopravné peniaze mali v starom období s kvalitou života súvislosť −0,02, teda nulovú, a v novom −0,17. Diaľnice sa presunuli. Staré obdobie stavalo D1 na Považí a pri Prešove, nové stavia D3 Kysucami. Ani jedno z tých dvoch čísel však samo osebe nie je dosť veľké na to, aby sa dalo odlíšiť od náhody. Je to teda vysvetlenie, nie dôkaz.
Stojí za to povedať, čo z toho plynie. Ak sa rozdiel medzi obdobiami dá vysvetliť tým, kade práve vedie rozostavaná diaľnica, potom to nie je zmena politiky. Je to zmena stavieb. Diaľnice sa raz dostavajú a ďalšie úseky môžu viesť znova cez silnejšie okresy. Čo zostáva bez ohľadu na asfalt, je stabilná súvislosť −0,21 až −0,24 zo zvyšku peňazí.
Dve zmeny medzi obdobiami (rozpad tém po obdobiach je v metodike) nie sú o politike, ale o účtovaní. Regionálny rozvoj klesol z 18 % na 4 % preto, že zanikol IROP ako samostatný program. To, čo financoval, teda cyklotrasy, školy či sociálne služby, sa v Programe Slovensko účtuje pod inými prioritami. Podobne výskum, kde staré obdobie miešalo aj informatizáciu. Obe klasifikácie sú si príbuzné, ale nie totožné, a medziobdobové porovnanie podielov preto berte ako orientačné.
Slabé okresy stavajú kanalizáciu, silné financujú výskum
Zaujímavejšie než koľko je na čo. Keď rozdelíme objem podľa tém, ukáže sa, že v slabých a silných okresoch financujú eurofondy dve odlišné veci.
| Téma | Najslabšia tretina | Stred | Najsilnejšia tretina |
|---|---|---|---|
| Životné prostredie | 30,6 % | 23,5 % | 20,8 % |
| Doprava | 28,5 % | 37,5 % | 37,5 % |
| Regionálny rozvoj | 12,6 % | 12,0 % | 12,9 % |
| Výskum | 11,4 % | 14,0 % | 20,7 % |
| Ľudské zdroje | 10,6 % | 6,8 % | 5,4 % |
| Spravodlivá transformácia | 4,5 % | 4,4 % | 0,2 % |
| Verejná správa | 0,2 % | 0,0 % | 0,1 % |
| Ostatné témy | 1,6 % | 1,8 % | 2,4 % |
V najslabšej tretine ide skoro tretina peňazí do životného prostredia a je za tým vodovod, kanalizácia a čistiareň. Sú to stavby, ktoré v silnejších okresoch stáli pred desiatkami rokov. Eurofondy tam teda nefinancujú rozvoj, ale dobiehanie základnej infraštruktúry.
V najsilnejšej tretine ide takmer dvojnásobný podiel do výskumu (20,7 % oproti 11,4 %), teda do vecí, ktoré predpokladajú univerzitu alebo firmu s vývojom. Rozdiel je aj vo veľkosti projektu, hoci menší, než sa zdá. Na jednu väzbu projekt a okres pripadá v najslabšej tretine 0,59 milióna eur a v najsilnejšej 0,87. Medián projektu je pritom v najslabšej tretine 0,14 a v najsilnejšej 0,17 milióna, rozdiel je teda oveľa menší. Priemery nerozdeľuje bežný projekt, ale chvost veľkých stavieb.
Štyri príbehy z jednej mapy
1Pätnásť miliárd, ktoré nemajú adresu
Toto je najdôležitejšie číslo celého dielu. Z 36,1 miliardy zazmluvnených eurofondov vieme priradiť konkrétnemu okresu len 20,3 miliardy. Zvyšných 15,8 miliardy, teda 44 percent celého balíka, je v evidencii zapísaných na kraj alebo na celú krajinu. O tom, kde sa reálne minuli, dáta nehovoria nič.
V starom období ide o 9,9 miliardy v 1 784 projektoch, v novom o 5,9 miliardy. Sú to prevažne celoslovenské schémy. Kompenzácia cien energií pre zraniteľné domácnosti, záručný program pre malé firmy, pandemická Prvá pomoc. Peniaze reálne pritiekli, len nie na miesto, ktoré by sme vedeli ukázať na mape.
Prvá verzia tohto dielu tieto projekty do mapy púšťala a bola to chyba, ktorá stála jeho pôvodnú hlavnú tézu. Čo presne sme opravili a ako to zmenilo čísla, rozpisujeme nižšie v poznámke o oprave.
Oprava mapu zároveň spresnila. Vrchol dnes tvoria Kysucké Nové Mesto (16 672 € na obyvateľa), Žilina (10 941) a Čadca (10 750). Tri susedné okresy, jedna diaľnica D3, tridsať kilometrov údolím Kysúc. Čadca je pritom v kvalite života na 69. mieste zo 71 a Kysucké Nové Mesto na 44. Krajské mestá, ktoré predtým obsadzovali vrchol rebríčka, sú po oprave rozptýlené po celej tabuľke.
Projekty evidované na päť a viac okresov tvoria po tejto oprave už len 4 % peňazí v mape, takže samostatné očisťovanie o ne stratilo zmysel. Poradie okresov sa bez nich mení nanajvýš o jedno miesto.
2Pätnásť okresov, kde peniaze a potreba nesedia
Keď mapu peňazí položíme na mapu kvality života, vznikne skupina, ktorá je zaujímavá pre politiku aj pre novinára. Sú to okresy pod mediánom kvality života, ktoré zároveň dostali na obyvateľa menej peňazí, než je medián krajiny. Je ich 15. Nie je to zoznam vinníkov ani obetí, ani zoznam okresov, ktoré niečo nezvládli.
| Okres | Kvalita života | Eurofondy na obyvateľa | Spolu |
|---|---|---|---|
| Rimavská Sobota | 70. zo 71 | 2 915 € | 232 mil. |
| Gelnica | 66. zo 71 | 2 044 € | 65 mil. |
| Kežmarok | 65. zo 71 | 2 511 € | 190 mil. |
| Trebišov | 64. zo 71 | 2 745 € | 282 mil. |
| Veľký Krtíš | 60. zo 71 | 2 198 € | 89 mil. |
| Nové Zámky | 55. zo 71 | 2 839 € | 381 mil. |
| Levoča | 54. zo 71 | 2 573 € | 86 mil. |
| Michalovce | 53. zo 71 | 1 970 € | 213 mil. |
| Lučenec | 52. zo 71 | 2 340 € | 161 mil. |
| Sobrance | 45. zo 71 | 1 429 € | 32 mil. |
| Bardejov | 43. zo 71 | 2 826 € | 214 mil. |
| Turčianske Teplice | 42. zo 71 | 2 619 € | 41 mil. |
| Levice | 40. zo 71 | 1 785 € | 193 mil. |
| Liptovský Mikuláš | 39. zo 71 | 2 646 € | 188 mil. |
| Senica | 38. zo 71 | 1 868 € | 110 mil. |
Spoločné majú dve veci. Väčšina z nich leží na juhu a východe, teda mimo diaľničných koridorov. A väčšina z nich má projektov dosť. Desať z pätnástich má na tisíc obyvateľov viac projektov než medián krajiny, pod ním sú len Nové Zámky, Senica, Turčianske Teplice, Levice a Michalovce, a posledné tri z nich sedia na mediáne takmer presne. Nechýbajú im projekty, chýba im jeden veľký. Rozlíšiť z tejto mapy, kde ide o geografickú náhodu a kde o niečo iné, nevieme, a bolo by nepoctivé tváriť sa, že áno. Časť z nich jednoducho nemá vo svojom katastri veľkú stavbu, ktorá by sumu vyhnala hore. Vieme povedať len to, že v týchto pätnástich okresoch potreba a peniaze nesedia.
Za pozornosť stojí, že medzera sa s chudobou z veľkej časti prekrýva: sedia v nej Rimavská Sobota (70.), Gelnica (66.), Kežmarok (65.) aj Trebišov (64.). Z najhorších okresov v nej chýba len posledná Revúca, ktorá peniaze dostala. Je to zoznam miest, kde sa dve mapy rozchádzajú. Prečo, z týchto dát nevyčítame. Sú medzi nimi aj okresné mestá veľkosti Lučenca, Michaloviec či Levíc, teda miesta s plne vybaveným úradom, a predsa sú pod mediánom v oboch obdobiach.
3Do Gemera peniaze tečú. Kanalizácia život nevyrovná.
V piatom diele série vyšla Revúca ako najhoršie hodnotená jednotka spoločnej česko-slovenskej mapy. Napadá odpoveď, že tam nikto nič neposlal. Dáta hovoria niečo iné. Revúca dostala 3 616 eur na obyvateľa, teda nad mediánom 2 946 eur, a je v skupine, kde kohézia funguje. Susedná Rimavská Sobota, druhá najhoršia v kvalite života, je naopak v medzere s 2 915 eurami.
Okresy Gemera sú od roku 2015 v režime najmenej rozvinutých okresov. Za dekádu tam pritieklo cez pol miliardy eur. Či sa za ten čas poradie pohlo, prvý ročník indexu povedať nevie. To nie je argument proti eurofondom, je to argument proti očakávaniu, že peniaze samy stačia. Piaty diel prepočítal, že Revúcej by najviac pomohlo zdravie a lekári, nie ďalší asfalt. Zdravie a lekári sú pritom jedna z mála vecí, ktoré sa za eurofondy kupujú ťažko.
Je v tom aj poučenie o tom, ako čítať rebríčky. Keby sme mali len mapu kvality života, ponúkala by sa odpoveď, že Gemer je zanedbaný. Keby sme mali len mapu eurofondov, ponúkala by sa odpoveď, že Gemer je dofinancovaný. Až obe naraz ukazujú, že peniaze tam tečú a napriek tomu sa vzdialenosť k zvyšku krajiny nezmenšuje. To je nepohodlnejšie zistenie než ktorákoľvek z tých dvoch jednoduchých odpovedí a je to dôvod, prečo túto sériu robíme.
4Nový nástroj, ktorý mieri na uhlie
Do nového obdobia pribudol Fond spravodlivej transformácie pre regióny, ktoré doplácajú na koniec uhlia a ťažkého priemyslu. Je to jediný nástroj v celom balíku s vopred vymedzeným územím. Najviac z neho dostala Prievidza (189,2 mil. eur), nasledujú Košice, Partizánske, Michalovce. V najslabšej tretine okresov tvorí 4,5 % objemu, v najsilnejšej 0,2 %.
Presné mierenie to však neznamená. FST sa alokuje podľa uhlíkovej stopy a závislosti na fosílnom priemysle, nie podľa toho, ako sa v regióne žije. Vidno to na tom, kam tečie. Takmer polovica fondu ide do Trenčianskeho kraja, v ňom však do slabších okresov Prievidza (61.) a Partizánske (47.). Je to nástroj mierený na uhlík, nie na kvalitu života. S ňou sa prekrýva len sčasti.
Štyri poznatky, ktoré sa v priemeroch strácajú
Priemer za Slovensko o eurofondoch nepovie skoro nič. Zaujímavé veci sú vidieť až v rozptyle medzi okresmi.
Poznatok 1
Medzera nie je totožná s chudobou
20 okresov je pod mediánom kvality života a zároveň nad mediánom peňazí, teda viac než tých 15 v medzere. Rozdiel 20 ku 15 je však taký malý, že mohol vzniknúť náhodou, takže z neho zistenie nerobíme. Podstatnejšie je, že v zozname medzery nie sú tie najchudobnejšie okresy. Revúca, Poltár ani Medzilaborce tam nefigurujú, lebo peniaze dostali.
Poznatok 2
Projektov je viac tam, kde je horšie
Košice má 1 588 projektov, Turčianske Teplice ich má 83. Väčšinu toho rozdielu však robí veľkosť okresu. Po prepočte na obyvateľa je vzťah opačný, než by sa čakalo. Čím horšie sa v okrese žije, tým viac projektov na hlavu má. Súvislosť −0,65 je najsilnejšie číslo v celom diele. Platí aj vtedy, keď z výpočtu odstránime vplyv veľkosti okresu, a náhoda je pri ňom prakticky vylúčená. Slabšie okresy nemajú menej projektov. Majú menšie. Koľko žiadostí podali a koľko im neprešlo, z týchto dát nevidíme.
Poznatok 3
Nové obdobie je zatiaľ tenké
V mediánovom okrese pripadá na roky 2021 až 2027 iba 33 % doterajšieho objemu. Len 14 okresov už z nového obdobia dostalo viac než zo starého. Čokoľvek o novom období preto platí o menšine doterajších peňazí.
Poznatok 4
Niekde je nové obdobie už väčšina
Sú okresy, ktoré v novom období dobiehajú rýchlo. Kysucké Nové Mesto, Stropkov, Spišská Nová Ves majú väčšinu doterajších peňazí až z nového obdobia. Sú to okresy, kde sa práve stavia, takže sa na nich dá sledovať, či zreteľnejšie mierenie nového obdobia vydrží aj do konca.
Osem krajov, dve logiky
Na úrovni krajov je vzorec čitateľnejší než na úrovni okresov. Rátame skutočné peniaze kraja delené jeho obyvateľmi, nie medián okresov, lebo ten dáva rovnakú váhu Bratislave aj Medzilaborciam. Vedie Žilinský kraj a môže za to D3 s D1. Hneď za ním sú však tri najslabšie kraje krajiny a na konci tabuľky stoja Trnavský s Nitrianskym.
| Kraj | Okresov | € na obyvateľa kraja | Medián okresov | Medián kvality života | Objem spolu |
|---|---|---|---|---|---|
| Žilinský | 11 | 6 449 € | 2 946 € | 35. | 4 425 mil. € |
| Prešovský | 13 | 4 036 € | 3 171 € | 49. | 3 269 mil. € |
| Košický | 7 | 3 900 € | 2 745 € | 59. | 3 009 mil. € |
| Trenčiansky | 9 | 3 712 € | 2 991 € | 22. | 2 100 mil. € |
| Banskobystrický | 13 | 3 690 € | 3 778 € | 50. | 2 255 mil. € |
| Bratislavský | 4 | 2 846 € | 1 974 € | 2.–3. | 2 096 mil. € |
| Nitriansky | 7 | 2 532 € | 2 140 € | 32. | 1 686 mil. € |
| Trnavský | 7 | 2 516 € | 1 868 € | 15. | 1 424 mil. € |
Tri najslabšie kraje krajiny sedia na druhom, treťom a piatom mieste podľa peňazí. Prešovský, Košický a Banskobystrický majú medián kvality života 49., 59. a 50. a o 45 % viac eur na obyvateľa než dva najsilnejšie kraje. Na úrovni krajov teda systém mieri čitateľnejšie než na úrovni okresov.
Na chvoste sú Trnavský a Nitriansky kraj, nie Bratislavský. To je pre výklad dôležité. Bratislavský kraj je podľa európskej regulácie rozvinutý región a z viacerých schém je vylúčený, čo vidno aj v ich názvoch („Záručný program pre MSP mimo BSK"). Nie je však vylúčený z Kohézneho fondu, ktorý sa alokuje na štát, takže dopravné a environmentálne stavby v ňom financovateľné sú. Že skončil až šiesty, a nie posledný, hovorí skôr o tom, koľko sa v ňom stavia.
Všetkých 71 okresov
Zoraďte si okresy podľa peňazí alebo podľa kvality života a pozrite sa, kde sa tie dve poradia rozchádzajú. Červene sú okresy v kohéznej medzere.
Posledný stĺpec porovnáva okres s mediánom krajiny v oboch veciach naraz. „Zle sa žije, málo peňazí" je kohézna medzera, teda okres pod mediánom kvality života, ktorý dostal aj podmediánovú sumu.
| Okres | Kraj | € na obyvateľa | z toho 2021–2027 | Kvalita života | Potreba vs peniaze |
|---|---|---|---|---|---|
| Kysucké Nové Mesto | Žilinský | 16 672 | 80 % | 44. | zle sa žije, veľa peňazí |
| Žilina | Žilinský | 10 941 | 32 % | 13. | dobre sa žije, veľa peňazí |
| Čadca | Žilinský | 10 750 | 55 % | 69. | zle sa žije, veľa peňazí |
| Púchov | Trenčiansky | 6 567 | 17 % | 22. | dobre sa žije, veľa peňazí |
| Brezno | Banskobystrický | 6 023 | 34 % | 63. | zle sa žije, veľa peňazí |
| Prešov | Prešovský | 5 813 | 22 % | 23. | dobre sa žije, veľa peňazí |
| Snina | Prešovský | 5 810 | 43 % | 58. | zle sa žije, veľa peňazí |
| Poprad | Prešovský | 5 694 | 55 % | 30. | dobre sa žije, veľa peňazí |
| Detva | Banskobystrický | 5 470 | 33 % | 37. | zle sa žije, veľa peňazí |
| Komárno | Nitriansky | 5 169 | 23 % | 62. | zle sa žije, veľa peňazí |
| Košice | Košický | 5 163 | 38 % | 34. | dobre sa žije, veľa peňazí |
| Ružomberok | Žilinský | 5 086 | 16 % | 36. | dobre sa žije, veľa peňazí |
| Stropkov | Prešovský | 4 766 | 73 % | 41. | zle sa žije, veľa peňazí |
| Považská Bystrica | Trenčiansky | 4 675 | 8 % | 21. | dobre sa žije, veľa peňazí |
| Prievidza | Trenčiansky | 4 568 | 67 % | 61. | zle sa žije, veľa peňazí |
| Spišská Nová Ves | Košický | 4 433 | 71 % | 59. | zle sa žije, veľa peňazí |
| Medzilaborce | Prešovský | 4 421 | 53 % | 51. | zle sa žije, veľa peňazí |
| Zvolen | Banskobystrický | 4 159 | 22 % | 17. | dobre sa žije, veľa peňazí |
| Poltár | Banskobystrický | 4 116 | 41 % | 48. | zle sa žije, veľa peňazí |
| Banská Štiavnica | Banskobystrický | 3 949 | 60 % | 50. | zle sa žije, veľa peňazí |
| Banská Bystrica | Banskobystrický | 3 945 | 30 % | 14. | dobre sa žije, veľa peňazí |
| Martin | Žilinský | 3 846 | 30 % | 24. | dobre sa žije, veľa peňazí |
| Žarnovica | Banskobystrický | 3 778 | 58 % | 46. | zle sa žije, veľa peňazí |
| Partizánske | Trenčiansky | 3 637 | 54 % | 47. | zle sa žije, veľa peňazí |
| Revúca | Banskobystrický | 3 616 | 36 % | 71. | zle sa žije, veľa peňazí |
| Šaľa | Nitriansky | 3 465 | 55 % | 32. | dobre sa žije, veľa peňazí |
| Bratislava | Bratislavský | 3 431 | 34 % | 1. | dobre sa žije, veľa peňazí |
| Trnava | Trnavský | 3 361 | 34 % | 5. | dobre sa žije, veľa peňazí |
| Vranov nad Topľou | Prešovský | 3 349 | 27 % | 56. | zle sa žije, veľa peňazí |
| Krupina | Banskobystrický | 3 212 | 35 % | 57. | zle sa žije, veľa peňazí |
| Stará Ľubovňa | Prešovský | 3 171 | 17 % | 67. | zle sa žije, veľa peňazí |
| Sabinov | Prešovský | 3 078 | 57 % | 49. | zle sa žije, veľa peňazí |
| Nové Mesto nad Váhom | Trenčiansky | 2 991 | 12 % | 16. | dobre sa žije, veľa peňazí |
| Dunajská Streda | Trnavský | 2 984 | 30 % | 15. | dobre sa žije, veľa peňazí |
| Rožňava | Košický | 2 983 | 42 % | 68. | zle sa žije, veľa peňazí |
| Tvrdošín | Žilinský | 2 946 | 31 % | 33. | dobre sa žije, veľa peňazí |
| Rimavská Sobota | Banskobystrický | 2 915 | 34 % | 70. | zle sa žije, málo peňazí |
| Žiar nad Hronom | Banskobystrický | 2 899 | 42 % | 31. | dobre sa žije, málo peňazí |
| Ilava | Trenčiansky | 2 881 | 24 % | 6. | dobre sa žije, málo peňazí |
| Trenčín | Trenčiansky | 2 878 | 26 % | 9. | dobre sa žije, málo peňazí |
| Piešťany | Trnavský | 2 877 | 38 % | 18. | dobre sa žije, málo peňazí |
| Nové Zámky | Nitriansky | 2 839 | 30 % | 55. | zle sa žije, málo peňazí |
| Bardejov | Prešovský | 2 826 | 27 % | 43. | zle sa žije, málo peňazí |
| Trebišov | Košický | 2 745 | 30 % | 64. | zle sa žije, málo peňazí |
| Liptovský Mikuláš | Žilinský | 2 646 | 20 % | 39. | zle sa žije, málo peňazí |
| Turčianske Teplice | Žilinský | 2 619 | 38 % | 42. | zle sa žije, málo peňazí |
| Levoča | Prešovský | 2 573 | 40 % | 54. | zle sa žije, málo peňazí |
| Kežmarok | Prešovský | 2 511 | 35 % | 65. | zle sa žije, málo peňazí |
| Svidník | Prešovský | 2 443 | 33 % | 25. | dobre sa žije, málo peňazí |
| Humenné | Prešovský | 2 429 | 35 % | 29. | dobre sa žije, málo peňazí |
| Dolný Kubín | Žilinský | 2 374 | 13 % | 35. | dobre sa žije, málo peňazí |
| Lučenec | Banskobystrický | 2 340 | 34 % | 52. | zle sa žije, málo peňazí |
| Myjava | Trenčiansky | 2 270 | 14 % | 26. | dobre sa žije, málo peňazí |
| Veľký Krtíš | Banskobystrický | 2 198 | 24 % | 60. | zle sa žije, málo peňazí |
| Malacky | Bratislavský | 2 173 | 39 % | 3. | dobre sa žije, málo peňazí |
| Topoľčany | Nitriansky | 2 140 | 18 % | 27. | dobre sa žije, málo peňazí |
| Gelnica | Košický | 2 044 | 27 % | 66. | zle sa žije, málo peňazí |
| Michalovce | Košický | 1 970 | 42 % | 53. | zle sa žije, málo peňazí |
| Senica | Trnavský | 1 868 | 21 % | 38. | zle sa žije, málo peňazí |
| Galanta | Trnavský | 1 833 | 23 % | 8. | dobre sa žije, málo peňazí |
| Bánovce nad Bebravou | Trenčiansky | 1 804 | 27 % | 28. | dobre sa žije, málo peňazí |
| Levice | Nitriansky | 1 785 | 24 % | 40. | zle sa žije, málo peňazí |
| Senec | Bratislavský | 1 774 | 54 % | 2. | dobre sa žije, málo peňazí |
| Skalica | Trnavský | 1 758 | 31 % | 19. | dobre sa žije, málo peňazí |
| Zlaté Moravce | Nitriansky | 1 595 | 43 % | 7. | dobre sa žije, málo peňazí |
| Sobrance | Košický | 1 429 | 24 % | 45. | zle sa žije, málo peňazí |
| Námestovo | Žilinský | 1 413 | 17 % | 12. | dobre sa žije, málo peňazí |
| Nitra | Nitriansky | 1 303 | 52 % | 11. | dobre sa žije, málo peňazí |
| Pezinok | Bratislavský | 1 246 | 38 % | 4. | dobre sa žije, málo peňazí |
| Hlohovec | Trnavský | 1 210 | 27 % | 10. | dobre sa žije, málo peňazí |
| Bytča | Žilinský | 1 112 | 21 % | 20. | dobre sa žije, málo peňazí |
Ako sme to počítali, metodika ľudskou rečou
- Berieme zazmluvnené sumy, nie preplatené. Zmluva je najskorší spoľahlivý bod, v ktorom sa dá povedať, kam peniaze smerujú. Preplatenie prichádza s odstupom rokov a pri novom období by skreslilo obraz smerom k nule.
- Projekty priraďujeme okresom podľa miesta realizácie. Keď projekt presahuje viac okresov, delíme sumu rovným dielom. Je to hrubé, ale férovejšie než pripísať celú diaľnicu jednému okresu.
- Projekty bez okresnej adresy do mapy nevstupujú. Zo starého obdobia je to 9,9 miliardy v 1 784 projektoch registrovaných na kraj, z nového 5,9 miliardy národných projektov. Spolu 15,8 miliardy, teda 44 % balíka. Register 2014 až 2020 pri krajskej registrácii uvádza GPS kraja, ktorá padne do okresu krajského mesta. Nový register kraj neuvádza vôbec. Keby sme staré obdobie nechali tak, ako je zapísané, jeho peniaze by sa umelo nakopili v ôsmich krajských mestách a obe obdobia by neboli porovnateľné. Krajské registrácie preto vypúšťame v oboch.
- O rozdelení nerozhoduje jedno miesto. Európska komisia schvaľuje program a určuje, koľko musí ísť do ktorých tematických oblastí. Ministerstvo investícií a jednotlivé riadiace orgány potom vypisujú výzvy a schvaľujú žiadosti. Žiadosť podáva obec, kraj, firma alebo štátna organizácia. Nikde v tom reťazci nie je okresná obálka, teda suma, ktorú by okres mal dostať. Preto sa v tomto diele pýtame, kde peniaze skončili, a nie kto komu čo nedal.
- Porovnávame s indexom kvality života, nie s HDP. Index meria, ako sa v okrese žije. Práve preto sa dá pýtať, či peniaze idú tam, kde je života najmenej, a nie iba tam, kde sa najmenej vyrába.
Podrobný prehľad všetkých 71 okresov s rozkladom podľa programov nájdete v analytickej časti portálu. Tento diel z nej berie dáta a pridáva k nim otázku, čo z nich plynie.
Oprava, ktorú sme urobili počas prípravy dielu
Obe obdobia sme najprv počítali odlišne
Register 2014 až 2020 pri projekte registrovanom na kraj uvádza súradnicu kraja, ktorá padne do okresu krajského mesta. Register Programu Slovensko takýto záznam zahadzuje. Prvá verzia dielu to nechala tak, takže staré obdobie malo umelo nakopené peniaze v ôsmich krajských mestách a vychádzalo „menej kohézne", než v skutočnosti je. Dotiahli sme preto z registra úroveň registrácie pre všetkých 21 281 projektov starého obdobia a krajské záznamy vypúšťame v oboch obdobiach rovnako.
| Čo sa zmenilo | Pred | Po |
|---|---|---|
| súvislosť 2014–2020 | +0,04 | −0,13 |
| súvislosť 2021–2027 | −0,29 | −0,33 |
| obe obdobia spolu | −0,07 | −0,28 |
| peniaze v mape | 29,6 mld | 20,3 mld |
| rozdiel medzi obdobiami | preukazný | nepreukazný |
Chybu sme našli pri príprave tohto dielu a publikované čísla ju už neobsahujú. Píšeme o nej preto, že zmenila hlavné tvrdenie. Pôvodne mal diel tvrdiť, že sa eurofondy medzi obdobiami otočili k slabším okresom. Po oprave sa to tvrdiť nedá.
Čo by sa stalo, keby sme počítali inak
Hlavné tvrdenie dielu stojí na jednom čísle, na súvislosti medzi peniazmi a kvalitou života. Prepočítali sme ho preto všetkými spôsobmi, ktoré nám prišli obhájiteľné.
| Spôsob výpočtu | Súvislosť s kvalitou života |
|---|---|
| obe obdobia spolu na obyvateľa (publikované) | −0,28 |
| obdobie 2014–2020 na obyvateľa | −0,13 |
| obdobie 2021–2027 na obyvateľa | −0,33 |
| absolútny objem namiesto na obyvateľa | +0,01 |
| počet projektov na obyvateľa namiesto eur | −0,65 |
| počet projektov v absolútnych číslach | −0,08 |
| bez dopravných projektov, staré obdobie | −0,21 |
| bez dopravných projektov, nové obdobie | −0,24 |
| len jednookresové projekty, staré obdobie | −0,14 |
| len jednookresové projekty, nové obdobie | −0,31 |
Záporné znamienko prežije každý z týchto spôsobov okrem jedného. Keď namiesto sumy na obyvateľa vezmeme absolútny objem, súvislosť sa otočí do plusu, lebo veľké okresy dostávajú veľa peňazí bez ohľadu na potrebu. To je očakávané a je to dôvod, prečo celý diel počíta na obyvateľa. Rozdiel medzi obdobiami naopak stabilný nie je. V základnom výpočte je 0,20 s pravdepodobnosťou náhody 11 percent, pri projektoch v jednom okrese 0,17 s pravdepodobnosťou 25 percent. Ani v jednom prípade nie je taký veľký, aby sa dal odlíšiť od náhody.
Práve preto tvrdíme len to, čo prežije všetky varianty prepočtu na obyvateľa. Eurofondy s okresnou adresou tečú skôr do slabších okresov. Nehovoríme, že sa politika zmenila, ani o koľko, ani že je to dosť.
Námietky, ktoré čakáme, a odpovede
Pri eurofondoch má takmer každý názor skôr než čísla. Tie najčastejšie výhrady sme si preto položili vopred.
„Nevidíte polovicu peňazí. Ako môžete tvrdiť čokoľvek?"
Je to najsilnejšia námietka a odpovedáme na ňu takto. Všetko, čo diel tvrdí, platí o tej časti, ktorú evidencia umiestniť dokáže, a píšeme to na každom mieste, kde na tom záleží. Chýbajúca polovica pritom pravdepodobne nie je náhodná a ide proti nám. Sú v nej kompenzácie cien energií pre zraniteľné domácnosti, pandemická Prvá pomoc a záruky pre malé firmy, teda schémy, ktoré podľa svojho zadania mieria skôr do chudobnejších miest. Keby sme ich vedeli umiestniť, výsledok by kohéznosť systému skôr zvýšil než znížil. Náš odhad je preto opatrný, nie nadhodnotený.
„Zazmluvnené nie je minuté. Toto sú papierové peniaze."
Čiastočne oprávnené. Zmluva sa môže zrušiť a projekt nedokončiť, hoci je to menšina prípadov. Preplatené sumy by však pri novom období ukázali takmer nulu, lebo peniaze ešte len tečú. Zvolili sme skorší a stabilnejší bod a hovoríme to nahlas. Je to obraz o zámere, nie o hotovom výsledku.
„Delíte diaľnicu rovným dielom medzi okresy. To je nezmysel."
Je to hrubé, súhlasíme. Lepšie by bolo vážiť dĺžkou trasy v okrese, čo z dostupnej evidencie nevieme. Overili sme aspoň, že na tom hlavný záver nestojí. Keby sme viacokresové projekty vypustili úplne a počítali len tie, ktoré ležia v jednom okrese, vyjde starému obdobiu −0,14 a novému −0,31, teda prakticky to isté ako v publikovanej verzii.
„Nové obdobie ešte beží, porovnanie je nefér."
Oprávnené, a preto o zmene medzi obdobiami netvrdíme nič. Rozdiel medzi −0,13 a -0,33 má pravdepodobnosť náhody 11 percent, takže ho ako zistenie nepredávame. Čo z dát vyčítať vieme, je súčet oboch období, a ten je −0,28 s pravdepodobnosťou náhody dve percentá. Zvyšok je otázka na ďalšie roky.
„Okres nie je mesto. Meriate niečo iné než index."
Áno, a je to najväčšia slabina tohto porovnania. Eurofondy sledujeme za okres, index kvality života je postavený na okresnom meste a jeho spáde. V okresoch, kde mesto tvorí väčšinu obyvateľstva, si to zodpovedá. V rozdrobených okresoch menej. Preto z tejto mapy nerobíme výroky o jednotlivých mestách.
Ako čítať dáta (limity dielu)
- Najvyššie sumy majú okresy s diaľničnými úsekmi, nie okresy s najlepšou samosprávou.
- Sumy sú zazmluvnené k 1. 9. 2026 a pri novom období sa budú meniť. Diel preto stojí na poradí okresov, nie na absolútnych číslach.
- Multiokresové projekty delíme rovným dielom, čo podhodnocuje okres, kde stavba skutočne stojí, a nadhodnocuje susedov.
- Vidíme len polovicu balíka. Celoštátne schémy ako kompenzácia cien energií, záruky pre podniky či pandemická podpora zamestnanosti nemajú okresnú adresu a do mapy nevstupujú. Je to 15,8 z 36,1 miliardy. Všetko, čo tento diel tvrdí, platí o tej časti, ktorú evidencia umiestniť dokáže.
- Nemeriame účinok. Diel hovorí, kam peniaze tečú, nie čo priniesli. Na to by bolo treba porovnať vývoj v čase a to je téma na samostatný diel.
- Košice-okolie a slovo súvislosť. Okres Košice-okolie nemá okresné mesto ani skóre kvality života. Jeho peniaze (asi 0,65 mld €) sú v krajskej tabuľke a objemoch tretín, nie však v mape, korelačných výpočtoch a mediánoch. „Súvislosť“ v celom diele znamená poradovú koreláciu (Spearmanovu), nie lineárnu.
- Kto diel píše. Je súčasťou série Dátové príbehy. Vydávajú ho Obce v datech, člen skupiny AQE, poradenskej firmy, ktorá pracuje aj pre samosprávy a ktorej klienti čerpajú európske fondy. Diel vzniká bez externého zadávateľa. Na tomto diele sa nepodieľal nikto z nich, dáta sú verejné a postup výpočtu popisujeme, aby sa dal prepočítať.