Kvalita života klesá so vzdialenosťou od Bratislavy

Kto vedie a aké tesné je pole

Index kvality života zhŕňa 29 ukazovateľov do jedného čísla na škále od nuly do desiatky. Ukazovatele sú rozdelené do troch rovnako vážených pilierov.

Všetky vstupné dáta pochádzajú z verejných registrov, takže index vie len to, čo štát meria. Časť ukazovateľov sa počíta za celý okres vrátane dvoch najťažších, časť za samotné mesto a časť za územie dostupné do tridsiatich minút autom. Šieste miesto Ilavy je preto z väčšej časti o okrese Ilava, kde žije desaťkrát viac ľudí než v meste, najviac z nich v Dubnici nad Váhom. Nezachytí kvalitu verejného priestoru ani to, či sa ľudia v meste cítia doma. Zato ukáže veci, ktoré sa z jednotlivých miest posudzujú ťažko, pretože dávajú zmysel až v porovnaní so všetkými ostatnými.

Škála sa rozprestrela od 7,50 u Bratislavy po 3,17 u Revúcej, s mediánom 4,61 a priemerom 4,71. Dôležitejšie než krajné hodnoty je ale to, ako sú mestá rozložené medzi nimi. Zostup nie je rovnomerný. Pole sa rozpadá na tri časti, v ktorých jedna priečka znamená zakaždým niečo iné.

Na prvom mieste je odstup. Bratislava má 7,50 bodu, druhý Senec 6,52. Tých 0,98 bodu je najväčší rozdiel medzi dvoma susednými miestami v celom rebríčku, väčší než rozdiel medzi jedenástym a tridsiatym miestom dohromady. Hlavné mesto teda nevedie tesne, vedie o viac, než koľko delí dvadsať miest uprostred poľa.

Stred grafu je naopak mimoriadne tesný. Medzi dvadsiatym a šesťdesiatym miestom klesne skóre o 0,78 bodu, teda o 0,020 na jednu priečku. Štyridsaťtri miest zo sedemdesiatich jednej leží medzi hodnotami 4,0 a 5,0. Keď teda niekto oznámi, že sa jeho mesto posunulo o päť priečok, nemusí za tým byť žiadna reálna zmena.

Na konci sa rozostupy zase zväčšia. Medzi šesťdesiatym a posledným miestom sa stratí 1,01 bodu na jedenástich priečkach, teda takmer päťkrát rýchlejšie než v strede. Posledné mestá nie sú o kúsok horšie než tie pred nimi, sú citeľne inde.

Špičku netvoria len veľké mestá. Z prvej desiatky sú krajské mestá tri, teda Bratislava, Trnava a Trenčín. Zvyšných sedem sú menšie okresné mestá, Senec, Malacky, Pezinok, Ilava, Zlaté Moravce, Galanta a Hlohovec. Deväť z prvej pätnástky má pod dvadsaťpäť tisíc obyvateľov.

Krajské mestá si pritom nevedú zle, len sa rozdelili. Bratislava je prvá, Trnava piata, Trenčín deviaty, Nitra jedenásta, Žilina trinásta, Banská Bystrica štrnásta. Potom príde medzera. Prešov je dvadsiaty tretí a Košice tridsiate štvrté. Šesť krajských miest sa zmestilo do prvej štrnástky, dve zostali hlboko za nimi.

Nie je to východ, je to vzdialenosť

Rozmiestnenie miest v poradí nie je náhodné. Rebríček sa zvykne čítať ako rozdiel medzi západom a východom, lenže svetová strana je slabý popis toho, čo v dátach naozaj je.

Priamka vedená cez celé Slovensko vysvetlí zhruba tretinu rozdielov medzi mestami, a je jedno, či ju vedieme po poludníkoch alebo od Bratislavy. Obe veličiny spolu korelujú 0,99, je to tá istá informácia. Takmer šesťdesiat percent vysvetlí až krivka, ktorá pri Bratislave klesá strmo a asi po sto kilometroch sa vyrovná. Rozdiel je teda v tvare, nie v premennej.

Povedať sa to dá aj bez akejkoľvek krivky, tromi úrovňami. Štyri mestá Bratislavského kraja majú priemerné IKŽ 6,60. Dvadsať ďalších miest do 120 kilometrov 4,97. Zvyšných štyridsaťsedem 4,44. Tieto tri čísla vysvetlia väčšinu toho, čo vysvetlí krivka.

Polovicu celého spádu teda robí samotný Bratislavský kraj. Medzi ostatnými mestami poľa klesá skóre už len o 0,10 bodu na desať kilometrov a za poľom o 0,02, čo sa od nuly štatisticky nedá odlíšiť (tesne, p ≈ 0,07). Sú to skôr tri úrovne než svah.

Vidieť to na špičke. Senec má najlepšie zdravie v krajine, skóre 8,18, hoci v pilieri Práca je až tridsiaty prvý. Do tridsiatich minút autom má bratislavských praktikov, pediatrov, lekárne aj nemocnice, a index dostupnosť ráta práve takto. To isté platí pre Malacky a Pezinok.

A vidieť to aj tam, kde to neplatí. Medzi jedenástimi mestami západne od Nitry mimo Bratislavského kraja skóre so vzdialenosťou neklesá. Skalica a Senica ležia západnejšie než Trnava, a predsa nižšie, hoci od Bratislavy sú citeľne ďalej, sedemdesiat a päťdesiatšesť kilometrov proti štyridsiatim štyrom. Západ teda nie je svah. Je to Bratislava a jej okolie.

Zvyšok krajiny leží zhruba na jednej úrovni okolo 4,4 bodu. Nie je to rovina. Najhlbšie je deväť okresov Gemera a Spiša, teda Revúca, Rimavská Sobota, Rožňava, Kežmarok, Gelnica, Stará Ľubovňa, Spišská Nová Ves, Levoča a Poprad, s priemerom 3,86. Poprad je v tej deviatke výnimka, je tridsiaty. Bez neho má pás priemer 3,75.

Najvyššie za poľom nestoja východné mestá, ale Ilava 5,61, Námestovo 5,34, Žilina 5,29 a Banská Bystrica 5,26. Na východe je najvyššie jadro Prešov 4,90, Svidník 4,87 a Humenné 4,73, Košice majú 4,66. Prešov je pritom až deviaty zo štyridsiatich siedmich miest za poľom.

V prvej dvadsiatke nie je ani jedno mesto z Prešovského a Košického kraja, medzi dvadsiatimi najhoršími je ich desať. Všetky štyri mestá Bratislavského kraja sú v najlepšom kvintiluPätina rebríčka. Sedemdesiatjeden miest je rozdelených do piatich skupín po štrnástich, len kvintil C má pätnásť. Kvintil A sú najlepšie mestá, kvintil E najhoršie., zo siedmich miest Košického kraja ani jedno.

Poloha sa pritom v jednotlivých pilieroch prejavuje rôzne silno. Najviac pri práci, kde korelácia so zemepisnou dĺžkou dosahuje −0,64. Pri zdraví je súhrnná korelácia len −0,29, lebo sa v pilieri stretávajú protichodné zložky. Dĺžka života a dostupnosť nemocníc smerom na východ klesajú, nízka priemyselná záťaž a blízkosť prírody stúpajú. Svidník je siedmy v zdraví najmä vďaka nízkej priemyselnej záťaži a čistému ovzdušiu, v samotnej dĺžke života je dvadsiaty štvrtý. Nezamestnanosť sa pohybuje od 2,04 percenta v Piešťanoch po 7,50 percenta v Medzilaborciach, za rok 2025 a za samotné mestá, nie za okresy.

Vnútri krajov sa to prejavuje rôzne. Zaujímavejšie než poradie podľa mediánu je rozpätie v kraji.

Rozpätie je rozdiel medzi najlepším a najhorším mestom kraja.

Banskobystrický kraj je vnútorne rozpoltený. Rozpätie 2,09 bodu je najväčšie v krajine, Banská Bystrica je štrnásta a Revúca sedemdesiata prvá. Košický kraj je opačný prípad. Rozpätie 1,00 bodu je najmenšie v krajine, ale celý kraj leží nízko. Porovnávať pritom kraj so štyrmi mestami a kraj s trinástimi treba opatrne, rozpätie rastie už tým, koľko miest v kraji je.

Šesť rokov života

Zo všetkých dvadsiatich deviatich ukazovateľov je jeden rozdiel oveľa väčší než ostatné. Nie je to počet obchodov ani rýchlosť internetu. Je to dĺžka života.

Bratislava a Revúca ležia v tej istej krajine. Platia v nich rovnaké zákony, rovnaké sadzby zdravotného poistenia a rovnaké školské osnovy. Delí ich zhruba 230 kilometrov vzdušnou čiarou. Stredná dĺžka života pri narodení za roky 2021 až 2025, obe pohlavia spolu, je v Bratislave, teda v piatich mestských okresoch dohromady, 80,0 roka a v okrese Revúca 73,7 roka. Tých približne šesť rokov je rozdiel vnútri jednej krajiny.

Kto má zdravie, má všetko.

Pod hranicou 75 rokov je sedem okresov (Veľký Krtíš tesne, 74,95 sa v tabuľke zaokrúhli na 75,0), nad hranicou 79 rokov päť. A nie je to len otázka bohatstva ani polohy. Medzi piatimi najlepšími je Tvrdošín na Orave, ktorý je v celkovom poradí až tridsiaty tretí.

V Tvrdošíne sa index dostupnosti a dĺžka života rozchádzajú, ale je za tým aj nesúlad jednotiek. Lekárne a lekárov index ráta spolovice z hustoty v samotnom meste a spolovice z počtu v okolí do tridsiatich minút, kým dĺžku života za celý okres. Napriek poslednému miestu v lekárňach je Tvrdošín piaty v tom, ako dlho tam ľudia žijú. Naprieč okresmi pritom dĺžka života s dostupnosťou nemocníc ide ruka v ruke, korelácia je 0,61, sčasti preto, že oboje ide s bohatstvom.

Pri najmenších okresoch je toto číslo presné zhruba na pol roka, takže poradie na jednotlivých priečkach treba brať voľne. Bratislava a Senec majú rovnakú hodnotu a delia sa o prvé miesto.

Čo Slovensko naopak nerozdeľuje

Nie každý z 29 ukazovateľov kopíruje celkové poradie. Štyri z nich sa s ním nekryjú prakticky vôbec. Rýchlosť internetu má koreláciu 0,14, hazard 0,18, volebná účasť 0,14 a znečistenie ovzdušia 0,05. Päť ukazovateľov ide dokonca proti poradiu: objasnenosť trestných činov (−0,63), dostupnosť materských škôl (−0,55), finančná dostupnosť bývania (−0,47), priemyselná záťaž (−0,36) a blízkosť chránenej prírody (−0,26).

Digitálna infraštruktúra je vec, ktorú sa Slovensku podarilo rozprestrieť pomerne rovnomerne, a v dátach vyzerá inak než dostupnosť práce. Najrýchlejší internet má mesto z konca rebríčka, najpomalší mesto z jeho stredu.

Objasnenosť je iný prípad. Mestá na špici rebríčka v nej stoja horšie než okresy na jeho konci, a to pravidelne. Ukazovateľ sa navyše meria za policajný okres, nie za mesto, takže štyridsaťjeden zo sedemdesiatich jednej miest má rovnakú hodnotu ako susedné okresné mesto, s ktorým policajný okres zdieľa. Poradie v tomto jedinom ukazovateli preto čítajte opatrnejšie než v ostatných.

Pre čítanie indexu to má praktický dôsledok. Štyri vyššie uvedené ukazovatele nedvíhajú ani nezrážajú mestá systematicky, len do výsledku vnášajú šum. Práve preto sa dve susedné miesta v poradí môžu líšiť z dôvodov, ktoré s kvalitou života nemajú veľa spoločného.

Aké presné je to poradie

Tým sa vraciame k tomu tesnému stredu rebríčka. Ku každému mestu je v dátach uvedené pásmo, v ktorom sa jeho poradie pohybuje, keď sa výpočet mierne zmení. U priemerného mesta je široké 4,5 priečky, takže rozdiel niekoľkých miest v poradí nič nehovorí.

Najnázornejšie je to vidieť medzi 45. a 54. miestom. Deväť priečok tam oddeľuje Sobrance od Levoče, ale v skóre je medzi nimi rozdiel 0,12 bodu. Pásma všetkých desiatich miest sa prekrývajú na jednej hodnote, takže ktorékoľvek z nich by mohlo skončiť päťdesiate.

Neplatí to všade. Štyri mestá majú pásmo nulové, takže ich miesto je jednoznačné. Bratislava prvá, na opačnom konci Brezno šesťdesiate tretie, Rimavská Sobota a Revúca. Istá je špička a koniec poľa, teda práve tie miesta, kde sú rozstupy najväčšie.

Z toho vyplýva, ako sa má poradie čítať. Spoľahlivejší než priečka je kvintil. U štyridsiatich štyroch miest pásmo z vlastného kvintilu nevychádza, u dvadsiatich siedmich sa dotýka susedného. Najtenšia je hranica medzi kvintilmi C a D, kde Bardejov a Kysucké Nové Mesto delí poldruha tisíciny bodu. Banskú Bystricu a Dunajskú Stredu na hranici A a B delí šesť tisícin.

Otázky, ktoré rebríček vyvoláva

Nenašli ste kvalitu života, našli ste dojazd do Bratislavy. Čiastočne áno, a je to nález, nie chyba. Priamo vzdialenosť index nemeria nikdy. Nepriamo áno, časť ukazovateľov je dostupnosť do tridsiatich minút autom a pri mestách okolo Bratislavy je to dostupnosť Bratislavy. Ostatné ukazovatele, teda dĺžka života, nezamestnanosť či ceny bytov, so vzdialenosťou nepracujú, a poradie kopírujú tiež.

Senec je nocľaháreň Bratislavy. V pilieri Práca je Senec tridsiaty prvý, takže áno, pracovné miesta má inde. Index meria dostupnosť, nie sídlo, a to je zámer. Pre človeka, ktorý potrebuje pediatra, je podstatné, ako ďaleko ten pediater je, nie v ktorom katastri stojí.

Meriate mesto, alebo okres? Oboje. Časť ukazovateľov je za celý okres, časť za samotné mesto a časť za dojazdovú vzdialenosť. Pri malých mestách vo veľkých okresoch, ako je Ilava, hovorí poradie viac o okrese než o meste.

Prečo je pás Gemera a Spiša najhlbšie? Index popisuje stav, nie príčiny. Dlhodobej nezamestnanosti a chudobe v tomto páse sa venuje štvrtý diel série. Tam vysvetľujeme aj to, prečo s odhadmi zloženia obyvateľstva nepočítame.

Ako čítať dáta

• Index vie len to, čo štát celoplošne meria. Subjektívnu spokojnosť, kvalitu verejného priestoru ani prácu samosprávy nezachytí.
• Jednotka nie je celkom jednotná. Časť ukazovateľov je za okres, časť za mesto a časť za územie dostupné do tridsiatich minút autom.
• Je to prvý ročník. Index popisuje stav, nie vývoj, a žiadne mesto sa v ňom zatiaľ nemôže zlepšiť ani zhoršiť.
• Pásmo neistoty vzniká tak, že sa váhy ukazovateľov náhodne pohnú až o 30 %. Nie je v ňom nepresnosť samotných dát ani voľba ukazovateľov, takže je to dolný odhad.
• Okno strednej dĺžky života obsahuje rok 2021, najhorší pandemický rok. Rozdiel medzi západom a východom existoval už pred pandémiou a po nej sa nezmenšil.
• Uvádzané korelácie sú Pearsonove a hovoria o súvislosti, nie o príčine.
• Skóre je vždy relatívne voči ostatným sedemdesiatim mestám. Nie je to známka.

Čo si z prvého ročníka odniesť

Index kvality života dáva na Slovensku zmysel čítať inak, než sa rebríčky zvyčajne čítajú. Nie zhora nadol po jednotlivých priečkach, ale po skupinách.

Bratislava tvorí vlastnú kategóriu a jej náskok 0,98 bodu nemá v celom poradí obdobu. Pod ňou nasleduje štrnásť miest, ktoré sa mu najviac priblížili. Desať z nich leží do stodvadsiatich kilometrov od Bratislavy, štyri ďalej, konkrétne Ilava, Námestovo, Žilina a Banská Bystrica. Stred poľa je taký tesný, že jednotlivé umiestnenia v ňom neurčujú, ktoré mesto je lepšie. Hovoria niečo iné, totiž že sú si tie mestá veľmi podobné. Na konci sa rozstupy zase zväčšia, posledná dvanástka miest klesá takmer päťkrát rýchlejšie než stred.

Poloha vysvetľuje veľkú časť rozdielov, ale nie ako svetová strana. Ako vzdialenosť od Bratislavy, ktorej pole siaha zhruba stodvadsať kilometrov. Za ním leží zvyšok krajiny približne na jednej úrovni, najhlbšie Gemer a Spiš. Najtvrdší rozdiel však nespôsobuje poloha, ale dĺžka života, kde medzi najlepším a najhorším okresom leží približne šesť rokov.

Nie všetko sa ale s poradím kryje. Rýchlosť internetu, volebná účasť ani znečistenie ovzdušia rebríček nekopírujú a do výsledku vnášajú skôr šum než rozdiel. Objasnenosť trestných činov ide proti nemu a meria sa za policajný okres, nie za mesto.

Pre prvý ročník to znamená jediné odporúčanie. Brať vážne kvintil, v ktorom sa mesto nachádza, a rozdiel medzi ním a susedným mestom v poradí skôr nie. A pri mestách tesne pri hranici kvintilu ani ten.