V Snine, Stropkove a Humennom naozaj býva o desatinu menej ľudí, než má trvalý pobyt, a na celom východe a juhu stredného Slovenska chýba výrazne viac ľudí než v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Sčítanie 2021 napočítalo v Snine, ktorá podľa tretieho dielu od roku 2009 stratila spolu s Medzilaborcami najviac obyvateľov, o 11,7 % menej skutočných obyvateľov, než je na papieri, v Senci naopak o 12,9 % viac. Register poistencov ukazuje v roku 2026 ten istý obraz. Tie isté okresy zároveň strácajú ľudí sťahovaním v rámci Slovenska, kým Bratislavský a Trnavský kraj rastú. Východ tak stráca dvakrát, do zahraničia aj do iných častí Slovenska. A takmer z každého okresu odchádzajú do zahraničia vzdelanejší ľudia, než je miestny priemer.
Zdrojmi sú Štatistický úrad SR (sčítanie 2021, pohyb obyvateľstva 2021 až 2025), Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (register poistencov k 1. 1. 2026), Eurostat, český a britský census 2021, britský EU Settlement Scheme, Inštitút vzdelávacej politiky a Inštitút sociálnej politiky MPSVR. Nové oproti doterajším analýzam je spojenie s indexom kvality života, údaje z registra poistencov za rok 2026 a rozlíšenie tých, ktorí odišli, od tých, ktorí dochádzajú. Všetky čísla sú za okres mesta, nie za samotné mesto. Index kvality života vydáva Obce v datech, člen skupiny AQE. Diel vzniká bez externého zadávateľa.
Ako nadväzuje na tretí diel
Tretí diel ukázal, že ľudia sa sťahujú tam, kde je index vyšší, a že register o 53 338 ľuďoch nevie, lebo kto odíde do zahraničia, sa z trvalého pobytu neodhlási. Nevedel však povedať, kde tí ľudia sú, a odchod do zahraničia od sťahovania v rámci Slovenska oddeliť nevedel. Tento diel na to odpovedá. Počíta ľudí nie podľa trvalého pobytu, ale podľa toho, kde naozaj bývajú, a rozlišuje tých, ktorí odišli, tých, ktorí dochádzajú cez hranicu, a tých, ktorí sa presťahovali doma.
Preto sa oba diely zdanlivo rozchádzajú. Tretí diel píše, že severovýchod rastie vďaka pôrodnosti, napríklad okres Kežmarok o 11,2 %. Rastie však na papieri. Podľa sčítania v ňom naozaj býva o 6,8 % ľudí menej, než má trvalý pobyt, a v Starej Ľubovni, ktorá na papieri pribrala 2,4 %, chýba 8,9 %.
V Snine naozaj býva menej ľudí
−11,7 %
než má trvalý pobyt; Senec +12,9 %, sčítanie 2021
Dochádza za prácou do zahraničia
77 817
3,9 % dochádzajúcich za prácou, rok 2021
Sťahovanie v rámci Slovenska
+5,7 ‰
Bratislavský kraj ročne, Prešovský −1,7 ‰
Slováci v Česku
+20,3 %
95 340 v roku 2021, 114 648 v roku 2025
Päť meraní, ktoré treba vedieť dopredu
Na papieri a naozaj. Sčítanie 2021 prvý raz zisťovalo nielen trvalý, ale aj skutočný, takzvaný súčasný pobyt. Rozdiel medzi oboma je najpresnejšie číslo, ktoré o tom, kde ľudia naozaj bývajú, existuje. Počíta všetkých, Slovákov aj cudzincov, a nezávisí od registra poistencov. Kto sa nesčítal sám, bol doplnený z úradných evidencií, takže rozdiel je skôr spodný odhad. Za celé Slovensko je súčasný pobyt o 4,0 % nižší než trvalý.
Žijú v zahraničí. Ľudia s trvalým pobytom na Slovensku, ktorí pri sčítaní 2021 uviedli, že v skutočnosti bývajú v cudzine. Trvalý pobyt si väčšina z nich nezrušila, takže v oficiálnom počte obyvateľov mesta stále sú. Tieto čísla poznáme len v rozpätiach, napríklad „5,5 až 6,9 %“, lebo Štatistický úrad ich zverejnil len ako mapu.
Dochádzajú do zahraničia. Ľudia, ktorí bývajú na Slovensku a za prácou chodia cez hranicu, denne alebo na týždne. Nie sú to stratení obyvatelia. Bývajú doma, míňajú doma a ich deti chodia do miestnej školy.
Chýbajú v registri poistencov. Kto pracuje v inom štáte EÚ, je zdravotne poistený tam a zo slovenského registra vypadne. Rozdiel medzi počtom obyvateľov okresu a počtom poistencov preto zachytí obe predchádzajúce skupiny naraz a je to jediné z meraní, ktoré máme za rok 2026. Má však chybu. Cudzinci, ktorí na Slovensku pracujú, sú tu poistení, ale bez trvalého pobytu nie sú v počte obyvateľov, takže v okresoch s veľkými fabrikami rozdiel zmenšujú.
Sťahovanie v rámci Slovenska. Koľko ľudí sa do okresu v rokoch 2021 až 2025 prisťahovalo mínus koľko sa odsťahovalo, podľa zmien trvalého pobytu. Odchody do zahraničia v tom čísle takmer nie sú, lebo si ľudia trvalý pobyt nerušia.
Súvislosť je číslo medzi −1 a +1. Okolo 0,1 je prakticky nič, okolo 0,3 slabá, okolo 0,5 zreteľná a nad 0,7 silná.
Kde ľudia chýbajú
Päť meraní, jedna mapa. Prvé štyri sa takmer prekrývajú, piate ukazuje, kam sa ľudia sťahujú doma.
Okresov je na Slovensku 79, miest v indexe 71. Bratislava a Košice majú viac mestských okresov, ktoré tu spájame. Okres Košice-okolie nemá vlastné okresné mesto, v indexe preto nie je, ale v mape ho ukazujeme samostatne. Porovnávajte okresy medzi sebou, nie so Slovenskom ako celkom. V registri 132 715 poistencov nemá uvedený okres, takže súčet za okresy (6,9 %) je vyšší než celoslovenský rozdiel (4,5 %).
Podľa sčítania 2021 naozaj býva o najviac ľudí menej, než má trvalý pobyt, v okresoch Snina (11,7 %), Stropkov (11,2 %), Humenné (10,8 %), Levoča (9,5 %). Naopak v okresoch Senec (+12,9 %), Malacky (+5,3 %), Pezinok (+2,0 %) býva viac ľudí, než je na papieri. V registri poistencov chýba v roku 2026 najviac ľudí v okresoch Sobrance (12,4 %), Snina (11,8 %), Michalovce (11,7 %), Čadca (11,5 %). Nie je to len východ. Vysoko sú aj Kysuce, juh stredného Slovenska, Komárno a Skalica. Podľa sčítania 2021 žilo v zahraničí 264 269 ľudí s trvalým pobytom na Slovensku, v Košickom a Prešovskom kraji 6,5 % obyvateľov, v Trnavskom 3,1 %.
Dva nezávislé zdroje ukazujú ten istý obraz. Rozdiel medzi trvalým a skutočným pobytom zo sčítania 2021 sa s registrom poistencov o päť rokov neskôr zhoduje na 0,82. Vnútri sčítania sa zhoduje s podielom ľudí v zahraničí na 0,86, čo sa čaká, lebo sú jeho hlavnou zložkou. Dochádzka do zahraničia súvisí s oboma meraniami takmer rovnako (0,73 pri sčítaní, 0,71 pri registri), lebo z okresov, z ktorých sa veľa odchádza, sa často aj veľa dochádza. Že register zachytáva aj tých, ktorí doma bývajú a vonku pracujú, vyplýva z pravidiel poistenia, nie z tohto čísla. Po krajoch chýba najviac v Košickom kraji (8,7 %), najmenej v Bratislavskom a Trnavskom kraji (po 5,1 %).
Koľko ľudí naozaj žije vo vašom okrese
Percentá sú abstraktné. Tu je ten istý rozdiel v ľuďoch a v obciach, ktoré má každý pred očami.
Na papieri
35 125
ľudí s trvalým pobytom, 2021
Naozaj
31 032
ľudí so súčasným pobytom, 2021
Chýba
−4 093
11,7 % trvalého pobytu
V okrese Snina naozaj bývalo o 4 093 ľudí menej, než malo trvalý pobyt. To je približne celá obec Belá nad Cirochou (3 369 obyvateľov).
V registri poistencov chýbalo v roku 2026 3 961 ľudí (11,8 %). V kvalite života je okres na 58. mieste zo 71, skupina E.
Sčítanie 2021 za celý okres. Súčasný pobyt zahŕňa každého, kto v okrese naozaj býval, vrátane cudzincov a ľudí s trvalým pobytom inde. Kto sa nesčítal sám, bol doplnený z úradných evidencií, takže rozdiel je skôr spodný odhad.
Kde je index nižší, chýba viac ľudí. S výnimkami
Vodorovne skóre indexu kvality života, zvisle o koľko percent menej ľudí v okrese mesta naozaj bývalo pri sčítaní 2021, než malo trvalý pobyt. Pod nulou sú okresy, kde býva viac ľudí, než je na papieri.
Čím horšie sa v okrese žije, tým viac ľudí je preč (súvislosť −0,73 pri sčítaní, −0,70 pri registri, obe silné). Väčšinu z toho tvorí rozdiel medzi západom a zvyškom krajiny, ale platí to aj vnútri krajov (−0,53 pri sčítaní, −0,55 pri registri). Výnimky sú však zreteľné. Humenné je 29. a Svidník 25. v rebríčku, a predsa v nich chýba vyše 9 % ľudí. Námestovo je 12. a desatina tých, ktorí dochádzajú za prácou, chodí cez hranicu.
Chudoba a odchod idú ruka v ruke. Keď z indexu vynecháme nezamestnanosť, hmotnú núdzu, dlhy, ponuku práce a bývanie, súvislosť zoslabne, ale zostane zreteľná (z −0,73 na −0,59 pri sčítaní, z −0,70 na −0,56 pri registri). Z týchto dát nevieme povedať, či chudoba vedie k odchodu, alebo odchod mladých a vzdelaných chudobu prehlbuje. Pravdepodobne platí oboje.
Nie je to kruh. Index obsahuje prírastok obyvateľstva a zmenu počtu mladých, ale počíta ich podľa trvalého pobytu, a ten si ľudia pri odchode do zahraničia nerušia. Bez týchto dvoch ukazovateľov vychádza súvislosť takmer rovnako (−0,71 pri sčítaní, −0,68 pri registri). Navrátilci s kvalitou života nesúvisia (0,04). Ľudia sa vracajú do silných aj slabých okresov.
Kde register klame
V decembri 2025 pracovalo na Slovensku 143 033 cudzincov, v okrese Trnava 8 815, v Galante 5 915, v Senci 5 621, v Snine 40. Sú tu poistení, ale väčšina nemá trvalý pobyt, takže v počte obyvateľov chýbajú a rozdiel v registri zmenšujú presne tam, kde je index vysoký. Keby sme ich všetkých pripočítali, súvislosť registra s indexom by klesla z −0,70 na −0,23, pri občanoch tretích krajín na −0,32. Skutočnosť je niekde medzi, lebo časť cudzincov trvalý pobyt má a okres pracoviska nie je okres bydliska. Preto sa opierame hlavne o sčítanie, ktoré dáva −0,73. Aj sčítanie tým trpí, ale menej. Cudzinci bez trvalého pobytu zvyšujú súčasný pobyt rovnako ako počet poistencov, no v roku 2021 ich na Slovensku pracovalo výrazne menej než dnes. Na východe, kde cudzincov pracuje málo, sú čísla z registra spoľahlivé.
Všetky súvislosti v tabuľke (pre náročnejších)
| Meranie | S kvalitou života | Interval | Index bez demografie | Index bez chudoby | Vnútri krajov |
|---|---|---|---|---|---|
| Na papieri a naozaj, 2021 | −0,73 | −0,83 až −0,59 | −0,71 | −0,59 | −0,53 |
| Chýbajú v registri poistencov, 2026 | −0,70 | −0,81 až −0,55 | −0,68 | −0,56 | −0,55 |
| Žijú v zahraničí, 2021 (trieda) | −0,60 | −0,74 až −0,41 | −0,59 | −0,42 | −0,31 |
| Dochádzajú do zahraničia, 2021 | −0,64 | −0,76 až −0,46 | −0,63 | −0,49 | −0,56 |
| Vysokoškoláci medzi ľuďmi v zahraničí | 0,77 | 0,65 až 0,86 | 0,77 | 0,63 | 0,61 |
| Základné vzdelanie medzi ľuďmi v zahraničí | −0,70 | −0,81 až −0,54 | −0,71 | −0,56 | −0,50 |
| Navrátilci na 1 000 obyvateľov, 2021 | 0,04 | −0,21 až 0,28 | 0,06 | 0,20 | 0,27 |
Tučne sú v prvom stĺpci čísla, ktoré sa dajú odlíšiť od náhody. „Index bez chudoby“ je index bez piatich ukazovateľov socioekonomickej záťaže zo štvrtého dielu. „Vnútri krajov“ je súvislosť po odčítaní rozdielov medzi krajmi. Triedy zo sčítania počítame na 69 mestách bez Bratislavy a Košíc.
Druhý úbytok v tých istých okresoch
Že sa ľudia sťahujú do okresov s vyšším indexom, ukázal tretí diel za roky 2010 až 2024 (súvislosť 0,51). Tu ide o niečo iné, o to, či okresy, z ktorých ľudia odchádzajú do zahraničia, strácajú aj sťahovaním v rámci Slovenska. Ročné migračné saldo 2021 až 2025 na 1 000 obyvateľov, podľa krajov, vrátane Košíc-okolia.
| Kraj | Sťahovanie ročne | Chýba v registri 2026 | Dochádza do zahraničia 2021 |
|---|---|---|---|
| Bratislavský | +5,7 ‰ | 5,1 % | 2,0 % |
| Trnavský | +2,9 ‰ | 5,1 % | 3,0 % |
| Nitriansky | 0,0 ‰ | 6,5 % | 4,4 % |
| Žilinský | −0,6 ‰ | 6,9 % | 4,8 % |
| Košický | −0,8 ‰ | 8,7 % | 3,7 % |
| Trenčiansky | −0,9 ‰ | 6,3 % | 3,0 % |
| Prešovský | −1,7 ‰ | 8,6 % | 6,7 % |
| Banskobystrický | −1,8 ‰ | 7,4 % | 3,7 % |
Okresy, v ktorých chýba veľa ľudí, strácajú aj sťahovaním v rámci Slovenska (súvislosť −0,62 pri sčítaní, −0,49 pri registri). Pri registri je súvislosť slabšia a pri krajnom odhade vplyvu cudzincov by zmizla, preto sa tu opierame o sčítanie. Východ tak stráca dvakrát. Sťahovaním získavajú len Bratislavský a Trnavský kraj, Prešovský a Banskobystrický strácajú najviac. Tretí diel napočítal rast jediného kraja, lebo meral počet obyvateľov vrátane pôrodnosti; Trnavský kraj sťahovaním získava, ale zomiera v ňom viac ľudí, než sa rodí. Druhý úbytok sa netýka len východu, sťahovaním stráca aj stred Slovenska.
Košice strácajú hlavne do vlastného okolia. Mestské okresy Košíc sú v mínuse, okres Košice-okolie patrí k najrýchlejšie rastúcim, preto je Košický kraj ako celok len mierne pod nulou. Autori článku Štatistického úradu k sčítaniu 2021 uvádzajú, že západ odliv vlastných vysokoškolákov do zahraničia kompenzuje práve príchodom vysokoškolákov z východu. Saldo podľa vzdelania za okresy nie je verejné, preto to sami nemeriame. Aj sťahovanie do Bratislavy je podhlásené, lebo mnohí si trvalý pobyt nechávajú doma, takže druhý úbytok je skôr spodná hranica.
Odkiaľkoľvek odchádzajú vzdelanejší
Pre každú skupinu miest porovnávame vzdelanie obyvateľov okresu so vzdelaním tých, ktorí z neho žijú v zahraničí. Sivé koliesko sú obyvatelia doma, tyrkysové ľudia v cudzine.
Sčítanie 2021. Obyvatelia vo veku 15 a viac rokov bez nezisteného vzdelania, ľudia v zahraničí ako stred triedy vyčítanej z mapy Štatistického úradu. 69 miest bez Bratislavy a Košíc. Čísla čítajte ako smer, nie ako presné podiely.
V každej skupine sú vysokoškoláci medzi ľuďmi v zahraničí 1,5-krát až 1,8-krát častejší než medzi obyvateľmi doma. Platí to takmer pre každý okres, silný aj slabý. Že sú medzi ľuďmi v zahraničí zo silnejších okresov vysokoškoláci častejší, je preto hlavne obrazom toho, kto v týchto okresoch žije. Samotná miera výberu s indexom preukázateľne nesúvisí (0,11, od −0,15 do 0,35), na jednoznačnejší záver sú triedy z mapy príliš hrubé.
Pri základnom vzdelaní je obraz vyrovnanejší. Medzi ľuďmi v zahraničí je ho zhruba toľko ako doma, vo štvrtej skupine o niečo viac. Podľa Štatistického úradu „neodchádzajú iba jednotlivci, ale celé rodiny, najmä z východu“, v absolútnych počtoch najviac z veľkých okresov Prešov, Michalovce a Trebišov. Väčšina ľudí v zahraničí sú však slobodní.
Štyri druhy okresov
Odchod do zahraničia a dochádzanie cez hranicu sú dve rôzne veci a nie vždy idú spolu. Okresy sme rozdelili podľa toho, či z nich žije v zahraničí veľa ľudí (dve najvyššie triedy z mapy sčítania) a či z nich cez hranicu dochádza aspoň 6 % z tých, ktorí dochádzajú za prácou, teda výrazne nad slovenský priemer. Rozdelenie je hrubé a nehovorí, koľko ľudí v okrese chýba celkovo, to ukazuje mapa vyššie. Osem okresov leží tesne pri hranici skupín. Vnútri skupín je poradie abecedné.
Odchádzajú aj dochádzajú · 12 okresov
Severovýchod a Zemplín, k tomu Poltár a Revúca. Časť ľudí odišla, časť chodí za prácou na týždne.
Bardejov, Humenné, Medzilaborce, Poltár, Revúca, Snina, Sobrance, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Trebišov, Vranov nad Topľou
Skôr odchádzajú · 9 okresov
Mestá východu, Spiša a juhu stredného Slovenska. Veľa ľudí žije v zahraničí a cez hranicu dochádza menej než 6 %, v Kežmarku, Rimavskej Sobote a Lučenci však len tesne pod touto hranicou. Košice strácajú aj do vlastného okolia.
Kežmarok, Košice, Levoča, Lučenec, Michalovce, Poprad, Prešov, Rimavská Sobota, Spišská Nová Ves
Skôr dochádzajú · 8 okresov
Čadca, Orava, Sabinov, Skalica a juh. Veľa ľudí dochádza za prácou cez hranicu, v zahraničí ich žije menej. Aj tu však vo Veľkom Krtíši, Tvrdošíne a Sabinove naozaj býva o 7 až 9 % ľudí menej, než má trvalý pobyt. Námestovo je 12. v indexe.
Komárno, Nové Zámky, Námestovo, Sabinov, Skalica, Tvrdošín, Veľký Krtíš, Čadca
Pod oboma hranicami · 42 okresov
Väčšina západu a stredu. Neznamená to, že ľudí nestrácajú. V Gelnici, Brezne a Rožňave naozaj býva o 7 až 8 % ľudí menej, než má trvalý pobyt, viac než v Prešove či Poprade.
Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Bratislava, Brezno, Bytča, Bánovce nad Bebravou, Detva, Dolný Kubín, Dunajská Streda, Galanta, Gelnica, Hlohovec, Ilava, Krupina, Kysucké Nové Mesto, Levice, Liptovský Mikuláš, Malacky, Martin, Myjava, Nitra, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Pezinok, Piešťany, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov, Rožňava, Ružomberok, Senec, Senica, Topoľčany, Trenčín, Trnava, Turčianske Teplice, Zlaté Moravce, Zvolen, Šaľa, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Žilina
Michalovce sú v pohybe. Podľa Štatistického úradu z nich žije v zahraničí najvyšší podiel ľudí na Slovensku (9,1 %) a zároveň majú hneď za Bratislavou najviac navrátilcov od roku 1980 na 1 000 obyvateľov. Ľudia odchádzajú a vracajú sa, aj keď v registri poistencov v nich stále chýba tretí najvyšší podiel ľudí. Naopak Čadca a Námestovo majú v zahraničí málo ľudí, hoci desatina pracujúcich chodí cez hranicu. Dochádzanie tam odchod nahrádza.
Cez hranicu dochádza sever, nie západ
Čakali sme, že za prácou do Viedne a Brna chodí hlavne západ. Sčítanie ukazuje niečo iné. Čísla sú podiel zo všetkých, ktorí v sčítaní uviedli dochádzku do zamestnania, vrátane tých, ktorí pracujú v obci bydliska.
Najviac dochádza cez hranicu
- Stará Ľubovňa13,4 %
- Čadca12,1 %
- Svidník12,0 %
- Stropkov11,3 %
- Bardejov10,5 %
- Medzilaborce10,2 %
- Námestovo10,1 %
Najmenej
- Pezinok1,4 %
- Trnava1,5 %
- Banská Bystrica1,6 %
- Hlohovec1,6 %
Kysuce, Orava a severovýchod dochádzajú za prácou do zahraničia viac než ktokoľvek iný, v okrese Stará Ľubovňa je to 13,4 % všetkých, ktorí uviedli dochádzku do zamestnania. Pezinok, Trnava a Senec majú pod dve percentá. Blízkosť Viedne sama o sebe veľa neznamená, keď je dobre platená práca aj doma. Dochádzanie nie je strata. Kto chodí za prácou cez hranicu, býva a míňa doma, pre sever je to skôr príjem. Sčítanie nerozlišuje, či ľudia chodia za hranicu denne alebo na týždne, a neuvádza cieľovú krajinu.
Česko rastie, Nemecko stojí, Británia je neznáma
Sčítanie je z januára 2021. Novšie čísla o tom, kde Slováci žijú, majú cieľové krajiny. Graf ukazuje občanov SR s obvyklým pobytom v ôsmich európskych krajinách s najväčším počtom podľa Eurostatu.
Do Česka o pätinu viac
V 18 európskych krajinách s údajmi za oba roky žilo 255 974 Slovákov v roku 2021 a 286 357 v roku 2025, o 11,9 % viac. Česko pribralo 20,3 %, teda 19 308 ľudí, Rakúsko 11,1 %. V Nemecku (−1,2 %) sa do čísel premieta aj revízia po tamojšom sčítaní 2022.
V Česku nie sú len študenti
Český census 2021 napočítal 95 821 obyvateľov so slovenským občianstvom. 60,2 % z nich malo 30 až 49 rokov, dvadsiatnikov len 12,2 %. Sú to ľudia v produktívnom veku, nie študenti, a časť z nich žije v Česku ešte z čias spoločného štátu. Kto prijal české občianstvo, v tomto čísle chýba.
Británia po brexite
Britský census 2021 našiel v Anglicku a Walese 73 938 ľudí narodených na Slovensku. Koľko ich je dnes, nevie nikto, Eurostat Britániu už nesleduje. Nové príchody vidno len pri rodinných príslušníkoch, za ktorými už niekto v Británii žil. V roku 2025 ich pribudlo 1 420. Ostatné žiadosti o pobyt v tom roku podali ľudia, ktorí tam už žili.
Študovať odchádza západ, z východu sa ich na Slovensko vrátilo najmenej
Časť odlivu začína po maturite. Tu sa opierame o analýzy Inštitútu vzdelávacej politiky, ktorý prepojil maturantov s registrami poistencov a Sociálnej poisťovne.
Podiel absolventov celého vysokoškolského štúdia v zahraničí, ktorí boli v roku 2022 na Slovensku (kdekoľvek, nie nutne doma), podľa kraja strednej školy. Maturanti 2012 až 2015. Ostatné kraje IVP uvádza len v grafe.
Na vysokú školu do zahraničia odišlo v roku 2024 20 % maturantov, ktorí pokračovali v štúdiu, a 40 % tých najlepších. Zo všetkých slovenských vysokoškolákov v zahraničí študuje vyše 70 % v Česku.
Odchádzajú hlavne zo západu a z krajských miest. Z absolventov stredných škôl z roku 2018 odišlo študovať von najviac zo škôl v okresoch Martin (16,1 %), Banská Bystrica (15,3 %), Senica (15,1 %), Myjava (14,9 %), Malacky (14,7 %), slovenský priemer bol 8,6 %. Ide o okres sídla školy, nie bydliska. Martin a Banská Bystrica sú školské centrá, do ktorých dochádzajú študenti z okolia.
Na Slovensko sa ich vrátilo menej z východu. Z tých, ktorí maturovali v Bratislavskom kraji, bolo v roku 2022 na Slovensku 51 %, z Prešovského 35 % a z Košického 31 %. IVP zároveň uvádza, že vyšší príjem rodičov šancu na návrat zvyšuje, takže rozdiel medzi krajmi môže byť aj rozdielom v tom, z akých rodín študenti pochádzajú.
Pri všetkých navrátilcoch, nielen študentoch, východ nezaostáva. Ľudí, ktorí žili v zahraničí aspoň rok a vrátili sa, je na 1 000 obyvateľov najviac v okresoch Bratislava (58,4), Michalovce (57,3), Senec (49,9), Humenné (49,2), Košice (49,2), Snina (47,4). Michalovce sú tesne za Bratislavou.
Čo je v rukách mesta a čo štátu
Štát
Odchod za prácou ide ruka v ruke s nezamestnanosťou a mzdami a tie radnica sama nezmení. Mzdy, investície do regiónov a kvalita vysokých škôl sú úlohou štátu. Nástroje existujú, napríklad akčné plány najmenej rozvinutých okresov, nájomné byty so štátnou podporou, príspevky úradov práce na dochádzku a presťahovanie za prácou. Štipendium „Študujem doma, Slovensko ma odmení“ podporuje tých, ktorí neodídu. Pre tých, ktorí sa chcú vrátiť, by mal mať štát podobne jasnú ponuku. A popri trvalom pobyte by mal sledovať aj to, koľko ľudí v okrese naozaj žije, aby vedel plánovať služby, bez toho, aby tým automaticky klesli príjmy miest, ktoré ľudí strácajú.
Mesto
Mesto môže urobiť návrat ľahším. Bývanie pre mladé rodiny a navrátilcov, miesto v škôlke a škole, spolupráca s miestnymi firmami na prehľade voľných miest a na práci na diaľku, coworking. Ľudia v zahraničí majú v meste stále trvalý pobyt, rodinu a často aj byt. Nie sú to stratení obyvatelia, ale krajania. Kontaktné miesto alebo pravidelný newsletter pre nich stojí málo a udržiava spojenie, z ktorého sa môže stať návrat.
Všetkých 71 okresov miest
Zoradené podľa abecedy. Kliknutím na hlavičku stĺpca sa tabuľka preusporiada.
| Okres mesta ▾ | Kvalita života | Na papieri a naozaj 2021 | Chýba poistencov 2026 | Žije v zahraničí 2021 | Dochádza do zahraničia 2021 | Sťahovanie 2021–2025 | Z nich vysokoškoláci | So základnou školou | Navrátilci na 1 000 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Bánovce nad Bebravou | 28. · B | −5,7 % | 6,0 % | 3,6–4,4 % | 3,6 % | −3,0 ‰ | 23,0–31,7 % | 14,4–19,6 % | 31,7 |
| Banská Bystrica | 14. · A | −2,4 % | 5,6 % | 4,5–5,4 % | 1,6 % | −1,6 ‰ | 38,3–46,4 % | 6,4–14,3 % | 43,5 |
| Banská Štiavnica | 50. · D | −5,1 % | 6,1 % | 4,5–5,4 % | 2,6 % | −0,6 ‰ | 23,0–31,7 % | 14,4–19,6 % | 41,2 |
| Bardejov | 43. · C | −8,3 % | 8,8 % | 5,5–6,9 % | 10,5 % | −2,7 ‰ | 23,0–31,7 % | 19,7–26,1 % | 39,9 |
| Bratislava | 1. · A | +1,8 % | 6,1 % | 3,6–4,4 %* | 2,0 % | +3,1 ‰ | 46,5–57,3 %* | 6,4–14,3 %* | 58,4 |
| Brezno | 63. · E | −7,5 % | 7,0 % | 4,5–5,4 % | 3,1 % | −2,5 ‰ | 23,0–31,7 % | 14,4–19,6 % | 33,0 |
| Bytča | 20. · B | −3,6 % | 5,8 % | 2,5–3,5 % | 4,3 % | +2,5 ‰ | 23,0–31,7 % | 19,7–26,1 % | 24,8 |
| Čadca | 69. · E | −5,3 % | 11,5 % | 3,6–4,4 % | 12,1 % | −2,2 ‰ | 23,0–31,7 % | 14,4–19,6 % | 23,8 |
| Detva | 37. · C | −6,0 % | 5,8 % | 3,6–4,4 % | 3,3 % | −0,6 ‰ | 23,0–31,7 % | 14,4–19,6 % | 34,1 |
| Dolný Kubín | 35. · C | −6,7 % | 6,8 % | 4,5–5,4 % | 3,8 % | −1,4 ‰ | 31,8–38,2 % | 6,4–14,3 % | 36,8 |
| Dunajská Streda | 15. · B | +1,6 % | 5,1 % | 2,5–3,5 % | 4,0 % | +8,5 ‰ | 31,8–38,2 % | 14,4–19,6 % | 27,3 |
| Galanta | 8. · A | −0,9 % | 3,8 % | 2,5–3,5 % | 2,1 % | +3,7 ‰ | 23,0–31,7 % | 14,4–19,6 % | 26,9 |
| Gelnica | 66. · E | −7,7 % | 7,6 % | 4,5–5,4 % | 5,6 % | −2,5 ‰ | 14,8–22,9 % | 19,7–26,1 % | 27,5 |
| Hlohovec | 10. · A | +0,1 % | 3,5 % | 2,5–3,5 % | 1,6 % | −2,9 ‰ | 31,8–38,2 % | 6,4–14,3 % | 26,1 |
| Humenné | 29. · C | −10,8 % | 10,9 % | 7,0–9,1 % | 7,8 % | −4,0 ‰ | 23,0–31,7 % | 19,7–26,1 % | 49,2 |
| Ilava | 6. · A | −2,5 % | 5,8 % | 3,6–4,4 % | 2,1 % | −2,1 ‰ | 31,8–38,2 % | 14,4–19,6 % | 36,3 |
| Kežmarok | 65. · E | −6,8 % | 8,1 % | 5,5–6,9 % | 5,8 % | −0,6 ‰ | 14,8–22,9 % | 26,2–35,2 % | 33,1 |
| Komárno | 62. · E | −4,2 % | 9,8 % | 3,6–4,4 % | 7,9 % | +1,2 ‰ | 23,0–31,7 % | 14,4–19,6 % | 31,4 |
| Košice | 34. · C | −4,5 % | 8,3 % | 5,5–6,9 %* | 1,8 % | −3,6 ‰ | 31,8–38,2 %* | 14,4–19,6 %* | 49,2 |
| Krupina | 57. · D | −5,6 % | 5,7 % | 4,5–5,4 % | 2,6 % | −0,1 ‰ | 23,0–31,7 % | 19,7–26,1 % | 31,4 |
| Kysucké Nové Mesto | 44. · D | −3,2 % | 5,8 % | 2,5–3,5 % | 3,4 % | +0,7 ‰ | 31,8–38,2 % | 6,4–14,3 % | 25,0 |
| Levice | 40. · C | −4,8 % | 6,4 % | 3,6–4,4 % | 4,8 % | −0,8 ‰ | 23,0–31,7 % | 19,7–26,1 % | 30,1 |
| Levoča | 54. · D | −9,5 % | 10,8 % | 7,0–9,1 % | 5,4 % | +0,1 ‰ | 14,8–22,9 % | 35,3–44,3 % | 43,6 |
| Liptovský Mikuláš | 39. · C | −5,1 % | 6,4 % | 4,5–5,4 % | 2,1 % | +1,1 ‰ | 31,8–38,2 % | 14,4–19,6 % | 38,6 |
| Lučenec | 52. · D | −7,7 % | 9,8 % | 5,5–6,9 % | 5,9 % | −1,5 ‰ | 14,8–22,9 % | 26,2–35,2 % | 36,6 |
| Malacky | 3. · A | +5,3 % | 4,4 % | 2,5–3,5 % | 2,5 % | +6,7 ‰ | 31,8–38,2 % | 6,4–14,3 % | 33,3 |
| Martin | 24. · B | −4,4 % | 6,4 % | 4,5–5,4 % | 1,9 % | −0,5 ‰ | 31,8–38,2 % | 14,4–19,6 % | 42,0 |
| Medzilaborce | 51. · D | −8,8 % | 11,3 % | 7,0–9,1 % | 10,2 % | −2,4 ‰ | 14,8–22,9 % | 19,7–26,1 % | 40,6 |
| Michalovce | 53. · D | −9,2 % | 11,7 % | 7,0–9,1 % | 4,9 % | −1,1 ‰ | 14,8–22,9 % | 26,2–35,2 % | 57,3 |
| Myjava | 26. · B | −5,0 % | 5,9 % | 4,5–5,4 % | 2,7 % | −1,4 ‰ | 31,8–38,2 % | 6,4–14,3 % | 31,3 |
| Námestovo | 12. · A | −4,7 % | 6,8 % | 2,5–3,5 % | 10,1 % | −2,3 ‰ | 23,0–31,7 % | 14,4–19,6 % | 20,1 |
| Nitra | 11. · A | −1,2 % | 4,3 % | 2,5–3,5 % | 2,1 % | +1,3 ‰ | 38,3–46,4 % | 6,4–14,3 % | 34,1 |
| Nové Mesto nad Váhom | 16. · B | −2,7 % | 4,7 % | 2,5–3,5 % | 1,8 % | +2,8 ‰ | 31,8–38,2 % | 6,4–14,3 % | 29,9 |
| Nové Zámky | 55. · D | −5,2 % | 8,5 % | 4,5–5,4 % | 6,3 % | −0,7 ‰ | 23,0–31,7 % | 19,7–26,1 % | 32,9 |
| Partizánske | 47. · D | −6,6 % | 7,2 % | 4,5–5,4 % | 4,3 % | −2,7 ‰ | 23,0–31,7 % | 19,7–26,1 % | 37,6 |
| Pezinok | 4. · A | +2,0 % | 3,6 % | 2,5–3,5 % | 1,4 % | +3,0 ‰ | 38,3–46,4 % | 6,4–14,3 % | 38,8 |
| Piešťany | 18. · B | −4,3 % | 6,5 % | 4,5–5,4 % | 2,9 % | −0,4 ‰ | 31,8–38,2 % | 6,4–14,3 % | 43,8 |
| Poltár | 48. · D | −9,1 % | 9,7 % | 5,5–6,9 % | 7,2 % | −0,4 ‰ | 14,8–22,9 % | 26,2–35,2 % | 37,6 |
| Poprad | 30. · C | −7,0 % | 8,3 % | 5,5–6,9 % | 3,3 % | −1,8 ‰ | 31,8–38,2 % | 14,4–19,6 % | 47,2 |
| Považská Bystrica | 21. · B | −5,7 % | 6,3 % | 4,5–5,4 % | 2,6 % | −2,6 ‰ | 31,8–38,2 % | 6,4–14,3 % | 31,9 |
| Prešov | 23. · B | −5,2 % | 7,3 % | 5,5–6,9 % | 3,1 % | +1,4 ‰ | 23,0–31,7 % | 19,7–26,1 % | 47,1 |
| Prievidza | 61. · E | −6,5 % | 8,1 % | 4,5–5,4 % | 5,0 % | −2,3 ‰ | 23,0–31,7 % | 14,4–19,6 % | 37,3 |
| Púchov | 22. · B | −4,5 % | 5,5 % | 3,6–4,4 % | 2,3 % | −0,9 ‰ | 31,8–38,2 % | 14,4–19,6 % | 31,1 |
| Revúca | 71. · E | −8,1 % | 8,9 % | 5,5–6,9 % | 7,1 % | −3,2 ‰ | 14,8–22,9 % | 26,2–35,2 % | 28,8 |
| Rimavská Sobota | 70. · E | −8,6 % | 9,8 % | 5,5–6,9 % | 5,8 % | −1,6 ‰ | 14,8–22,9 % | 26,2–35,2 % | 34,1 |
| Rožňava | 68. · E | −7,3 % | 7,7 % | 4,5–5,4 % | 5,9 % | −1,8 ‰ | 14,8–22,9 % | 26,2–35,2 % | 32,6 |
| Ružomberok | 36. · C | −5,2 % | 6,8 % | 4,5–5,4 % | 3,2 % | −1,7 ‰ | 23,0–31,7 % | 14,4–19,6 % | 38,2 |
| Sabinov | 49. · D | −7,2 % | 6,1 % | 4,5–5,4 % | 8,4 % | −2,7 ‰ | 14,8–22,9 % | 26,2–35,2 % | 28,1 |
| Šaľa | 32. · C | −2,8 % | 4,4 % | 2,5–3,5 % | 2,5 % | −2,8 ‰ | 31,8–38,2 % | 14,4–19,6 % | 25,1 |
| Senec | 2. · A | +12,9 % | 2,4 % | 2,5–3,5 % | 1,8 % | +18,6 ‰ | 38,3–46,4 % | 6,4–14,3 % | 49,9 |
| Senica | 38. · C | −3,4 % | 6,8 % | 3,6–4,4 % | 3,8 % | +0,8 ‰ | 31,8–38,2 % | 14,4–19,6 % | 28,1 |
| Skalica | 19. · B | −3,5 % | 9,3 % | 3,6–4,4 % | 6,7 % | −0,8 ‰ | 31,8–38,2 % | 14,4–19,6 % | 30,1 |
| Snina | 58. · E | −11,7 % | 11,8 % | 7,0–9,1 % | 9,1 % | −5,0 ‰ | 14,8–22,9 % | 19,7–26,1 % | 47,4 |
| Sobrance | 45. · D | −8,9 % | 12,4 % | 7,0–9,1 % | 6,5 % | +0,5 ‰ | 14,8–22,9 % | 26,2–35,2 % | 42,0 |
| Spišská Nová Ves | 59. · E | −8,0 % | 9,4 % | 5,5–6,9 % | 5,4 % | −3,4 ‰ | 23,0–31,7 % | 19,7–26,1 % | 41,5 |
| Stará Ľubovňa | 67. · E | −8,9 % | 9,5 % | 5,5–6,9 % | 13,4 % | −3,6 ‰ | 14,8–22,9 % | 26,2–35,2 % | 37,2 |
| Stropkov | 41. · C | −11,2 % | 11,1 % | 7,0–9,1 % | 11,3 % | −4,0 ‰ | 23,0–31,7 % | 14,4–19,6 % | 44,7 |
| Svidník | 25. · B | −9,3 % | 9,6 % | 5,5–6,9 % | 12,0 % | −3,8 ‰ | 23,0–31,7 % | 19,7–26,1 % | 39,6 |
| Topoľčany | 27. · B | −4,4 % | 5,6 % | 3,6–4,4 % | 3,1 % | −0,9 ‰ | 23,0–31,7 % | 14,4–19,6 % | 33,4 |
| Trebišov | 64. · E | −9,2 % | 9,9 % | 7,0–9,1 % | 6,5 % | −1,0 ‰ | 14,8–22,9 % | 26,2–35,2 % | 35,1 |
| Trenčín | 9. · A | −3,6 % | 5,8 % | 4,5–5,4 % | 2,1 % | +1,8 ‰ | 31,8–38,2 % | 6,4–14,3 % | 43,5 |
| Trnava | 5. · A | +1,4 % | 3,5 % | 2,5–3,5 % | 1,5 % | +2,7 ‰ | 38,3–46,4 % | 14,4–19,6 % | 33,6 |
| Turčianske Teplice | 42. · C | −5,0 % | 5,2 % | 3,6–4,4 % | 1,9 % | +1,2 ‰ | 23,0–31,7 % | 14,4–19,6 % | 30,9 |
| Tvrdošín | 33. · C | −7,7 % | 7,6 % | 4,5–5,4 % | 6,1 % | −3,5 ‰ | 23,0–31,7 % | 14,4–19,6 % | 35,2 |
| Veľký Krtíš | 60. · E | −8,7 % | 9,2 % | 4,5–5,4 % | 8,1 % | −2,3 ‰ | 14,8–22,9 % | 19,7–26,1 % | 33,4 |
| Vranov nad Topľou | 56. · D | −8,2 % | 7,8 % | 5,5–6,9 % | 7,2 % | −3,1 ‰ | 14,8–22,9 % | 26,2–35,2 % | 31,8 |
| Žarnovica | 46. · D | −6,0 % | 6,4 % | 3,6–4,4 % | 3,4 % | −2,6 ‰ | 23,0–31,7 % | 14,4–19,6 % | 34,3 |
| Žiar nad Hronom | 31. · C | −6,1 % | 5,9 % | 3,6–4,4 % | 2,4 % | −3,0 ‰ | 31,8–38,2 % | 14,4–19,6 % | 31,5 |
| Žilina | 13. · A | −3,0 % | 5,4 % | 3,6–4,4 % | 2,7 % | +0,2 ‰ | 38,3–46,4 % | 6,4–14,3 % | 33,4 |
| Zlaté Moravce | 7. · A | −4,8 % | 5,4 % | 2,5–3,5 % | 4,0 % | +0,6 ‰ | 23,0–31,7 % | 14,4–19,6 % | 27,3 |
| Zvolen | 17. · B | −4,6 % | 5,7 % | 4,5–5,4 % | 1,8 % | −1,4 ‰ | 38,3–46,4 % | 6,4–14,3 % | 39,8 |
Všetky stĺpce okrem kvality života sú za celý okres, nie za samotné mesto. „Na papieri a naozaj“ je rozdiel medzi počtom ľudí so súčasným a s trvalým pobytom pri sčítaní 2021, mínus znamená, že v okrese naozaj býva menej ľudí, než má trvalý pobyt. Sťahovanie je ročný priemer na 1 000 obyvateľov podľa evidencie trvalých pobytov. Stĺpce zo sčítania 2021 o ľuďoch v zahraničí sú triedy vyčítané z máp Štatistického úradu, nie presné hodnoty. Hviezdička znamená, že trieda za Bratislavu alebo Košice je zložená z mestských okresov a je menej istá.
Ako sme to počítali
- Chýbajúci poistenci. Počet obyvateľov okresu podľa Štatistického úradu k 31. 12. 2025 mínus počet poistencov v centrálnom registri ÚDZS k 1. 1. 2026. Za okresy spolu chýba 374 755 ľudí (6,9 %). Ďalších 132 715 poistencov nemá okres, hlavne cudzinci bez adresy na Slovensku, preto je celoslovenský rozdiel menší (242 040). Cudzinci, ktorí sú poistení a pridelení k okresu, ale nemajú trvalý pobyt, rozdiel zmenšujú hlavne v priemyselných okresoch západu. Citlivosť sme spočítali so zamestnanými cudzincami podľa okresu pracoviska (ÚPSVaR, december 2025). Súvislosť s indexom klesá z −0,70 na −0,32 pri občanoch tretích krajín a na −0,23 pri všetkých, čo je krajný odhad, lebo okres pracoviska nie je okres bydliska a informačné karty zahŕňajú aj vyslaných pracovníkov poistených doma. Rovnaký rozdiel za rok 2025 (obyvatelia k 31. 12. 2024, poistenci k 1. 1. 2025) bol 360 160 a poradie okresov je medzi oboma rokmi prakticky totožné (0,99); medziročný pohyb nevykladáme, lebo ho môže tvoriť aj odchod cudzincov.
- Ľudia v zahraničí podľa sčítania 2021. Tabuľku za okresy Štatistický úrad nezverejnil, len mapy v článku Óváriho a Kočiša (Slovenská štatistika a demografia 2/2023). Triedy sme z máp č. 4, 6 a 7 vyčítali strojovo a overili proti 23 hodnotám z textu článku (6 pri podiele v zahraničí, 17 pri vzdelaní). Všetky sedia. O presné čísla sme úrad požiadali.
- Sťahovanie je migračné saldo z evidencie trvalých pobytov (DATAcube, tabuľka om7011rr) za roky 2021 až 2025. Za celé Slovensko je za päť rokov len +8 590 ľudí, takže v okresoch ide takmer celé o sťahovanie v rámci Slovenska. Obsahuje aj cudzincov s trvalým pobytom, ktorých je najviac v okolí Bratislavy.
- Výber podľa vzdelania. Podiel vysokoškolákov a ľudí so základným vzdelaním medzi obyvateľmi okresu 15+ je zo sčítania (tabuľka RV_O_032), bez nezisteného vzdelania. Porovnávame ho so stredom triedy z mapy, ktorá nemusí mať rovnaký menovateľ, preto uvádzame len smer.
- Dochádzka a navrátilci sú z Rozšírených výsledkov sčítania 2021, tabuľky RV_O_026 a RV_O_091. Menovateľom dochádzky sú ľudia dochádzajúci za prácou, nie všetci pracujúci. Navrátilci sú občania SR, ktorí od roku 1980 žili v zahraničí aspoň rok a vrátili sa. Za rok 2020 sa ich vrátilo 27 817.
- Kruh a chudoba. Súvislosti uvádzame aj proti indexu bez dvoch demografických ukazovateľov a proti indexu bez piatich ukazovateľov záťaže zo štvrtého dielu. Parciálnu koreláciu po odčítaní záťaže neuvádzame ako výsledok, lebo záťaž zastupuje celý rozdiel medzi západom a východom a môže byť aj dôsledkom odchodu.
- Trvalý a súčasný pobyt sú zo sčítania 2021 podľa okresov (mapový portál ŠÚ SR, vrstva Index pobytu). Súčasný pobyt zahŕňa každého, kto v okrese naozaj býval, vrátane cudzincov a ľudí s trvalým pobytom inde na Slovensku.
- Susedné okresy si nie sú nezávislé. Moranovo I je 0,49 pri chýbajúcich poistencoch a 0,45 pri dochádzke. Hlavné súvislosti obstoja aj pri menšom efektívnom počte pozorovaní a aj po odčítaní rozdielov medzi krajmi. Porovnávame okolo tridsať súvislostí naraz. Hlavné výsledky prežijú aj prísnu korekciu, slabé súvislosti pri pracujúcich a deťoch v zahraničí preto v texte netvrdíme.
- Odhad na rok 2025 posunom podľa cieľových krajín sme pripravili, ale nezverejňujeme ho, kým nebudú presné čísla zo sčítania.
- Nemeriame príčinu. Že sa z okresov s nižším indexom odchádza viac, neznamená, že odchádzajú kvôli nemu. A naopak, odchod mladých a vzdelaných môže kvalitu života v okrese znižovať.
Námietky, ktoré čakáme, a odpovede
„Odchod do zahraničia nie je nič zlé.“
Pre človeka často nie, je to lepšia mzda, skúsenosť, jazyk. Tento diel neposudzuje rozhodnutia ľudí. Ukazuje, že niektoré okresy strácajú viac, než dokážu doplniť.
„Čísla za rok 2021 sú staré.“
Preto sme ich porovnali s registrom poistencov z roku 2026. Poradie okresov podľa sčítania a registra sa zhoduje na 0,82. Počet Slovákov v 18 európskych krajinách medzitým vzrástol o 11,9 %.
„V treťom diele ste písali, že severovýchod rastie.“
Rastie podľa trvalého pobytu, lebo sa tam rodí viac detí, než ľudí zomiera. Tento diel počíta ľudí podľa toho, kde naozaj bývajú, a tak v Kežmarku, Starej Ľubovni či Levoči chýba 7 až 10 % ľudí. Obe veci platia naraz a práve ich rozdiel je to, čo tretí diel nevedel zmerať.
„Z Bratislavy predsa odchádza najviac vysokoškolákov.“
Áno, lebo tam najviac vysokoškolákov aj žije. Vzdelanejší odchádzajú zo všetkých okresov rovnako. Rozdiel je v tom, že Bratislava a Trnava si ľudí dopĺňajú sťahovaním z celého Slovenska a východ nie.
Ako čítať dáta (limity dielu)
- Všetko je za okres mesta, nie za mesto, a za okres trvalého pobytu, nie za miesto, kde človek naozaj býva.
- Triedy z máp nie sú presné hodnoty. Pri Bratislave a Košiciach sú zložené z mestských okresov a menej isté, preto ich pri výpočtoch s triedami vynechávame.
- Register poistencov obsahuje aj cudzincov a pri časti poistencov chýba okres. Percentá z registra sú horný odhad a na západe ich cudzinci znižujú, porovnateľné je hlavne poradie okresov. Sčítanie 2021 tým trpí menej, cudzincov vtedy pracovalo na Slovensku podstatne menej, je však päť rokov staré.
- Kto v rokoch 2010 až 2022 prijal cudzie občianstvo, spravidla stratil slovenské a vo štatistikách cieľových krajín ako Slovák nefiguruje.
- Stav v Británii po roku 2021 nepoznáme a žiadosti o pobyt nie sú počet ľudí.